(podľa amerického inštitútu CiRCE)
Prinášame preklad textu z dielne Circe inštitútu, ktorý podobne ako Akadémia veľkých diel ponúka semináre k veľkým dielam, ale v Amerike. Inšpiratívni vzdelávatelia a autori hovoria, že skvelý študent je zvedavý, dôveruje učiteľovi, je skromný a pokorný, snažiaci sa byť lepším človekom, nielen nástrojom trhu, uvedomuje si svoju prirodzenosť, ale aj napriek tomu je odvážny a buduje si vzdelávacie návky a rutiny. Nechajte sa inšpirovať obzvlášť, keď si pripomíname Medzinárodný deň študentstva.
STEEN, JÁN: Škola pre chlapcov a dievčatá, 1670.
Skvelý študent je zvedavý
Podľa historika Nicka Needhama „Zvedavosť je matkou poznania“. Je to jedna z najzásadnejších poučiek, ktorú si osvojujeme od množstva veľkých mysliteľov v oblasti vzdelávania od svätého Augustína, Gerharda Groota, Jana Komenského a Johna Miltona až po Charlotte Masonovú, Dorothy Sayersovú, Jerrama Barrsa a Susan Schaeffer Macaulayovú.
Skvelý študent je nevyhnutne zvedavý študent, ktorého tvorivá predstavivosť je podnietená, ktorého záujmy sú vzbudené k radosti, ktorého návyky sú naklonené zábavným súvislostiam medzi tým, čo sa má naučiť, a tým, čo si zamiloval…
George Grant, držiteľ ceny Russella Kirka Paideia 2017, zakladateľ študijného centra King's Meadow
Skvelý študent dôveruje učiteľovi
Skvelí študenti dôverujú svojim učiteľom a majú pocit, že čokoľvek ich učiteľ učí, je pravdepodobne dobré sa naučiť. Platí to aj vtedy, keď si ešte nie sú istí, či je to dobré. Preto je zvykom pri začatí novej hodiny s dôverou očakávať, že v triede bude hodnotná hĺbka. Potom budú mať žiaci trpezlivosť čakať, kým sa hĺbky objavia.
Christine Perrin, profesorka na Messiah College, autorka knihy Bright Mirror
Skvelý študent je skromný
Pochybujem, že existuje jeden návyk, izolovaný od viacerých iných, ktorý urobí skvelého študenta. Veľkí študenti, podobne ako dôstojní muži a ženy vo všeobecnosti, majú mnoho dobrých návykov, návykov, ktoré sa navzájom podporujú a podobne ako tie skromné časti tela sa môžu zdať bezvýznamné, kým sa nezistí, že chýbajú.
Ale ak by som si mal vybrať jeden, asi by som zvolil sophrosyne (skromnosť). Nie je zvyčajne to, že si myslíme, že to už vieme, to, čo zabíja našu zvedavosť? Nestáva sa vďaka tomu to, že sme náchylnejší skôr hovoriť ako počúvať? Zastavujeme tok učenia, keď pyšne vyhlásime, že už netreba?
David Hicks, autor knihy Normy a šľachta, držiteľ ceny Russella Kirka Paideia za rok 2002
Skvelý študent je pokorný
Pokora je základným návykom skvelého študenta. Učenie si vyžaduje, aby sme si uvedomili, že nevieme a nemôžeme vedieť všetko a že k našim vedomostiam a pochopeniu prispievajú aj iní. Títo iní môžu byť učitelia a rovesníci alebo autori, umelci a skladatelia, ktorých študujeme.
Pýcha na vedomosti sa prejavuje nie veľmi jemnými spôsobmi – hovoríme o knihách, ktoré sme ešte nečítali, zdráhame sa povedať, že niečo nevieme, keď sa v tom vyznajú iní, alebo porovnávame svoje vedomosti s rovesníkmi, ktorí sa vzdelávajú inak, ako meradlo nadradenosti. Používanie vzdelania ako berličky na podporu vlastnej hodnoty, dôstojnosti alebo spoločenského postavenia zabíja skutočné učenie.
C. S. Lewis v knihe Pokus o kritiku poukazuje na to, že pri čítaní sa budeme naďalej stretávať len sami so sebou, ak neotvoríme svoju myseľ, srdce a život, aby sme prijali to, čo autor hovorí. Inak sa vystavujeme nebezpečenstvu, že (Lewisove slová) knihu alebo dielo použijeme na svoje vlastné ciele. Máme tendenciu selektívne vyzdvihovať, opakovať a hľadať dôkazové texty, aby sme posilnili to, čomu už veríme, a podporili svoje vlastné predsudky.
Skutočný študent sa pokorne podriaďuje disciplíne učenia, uznáva, čo nevie, a spochybňuje, formuje a nuansuje to, čo sa už naučil. Pokora označuje rozdiel medzi získavaním vedomostí (faktov, ktoré možno objektívne posúdiť a zhromaždiť) a múdrosťou (podriadenie sa stále pružnému uplatňovaniu vedomostí v službe druhým).
Greg Wilbur, prezident New College Franklin
Skvelý študent chce byť celistvo lepším človekom
J. R. R. Tolkien niekde povedal: „Podstatou vzdelávania je pokánie. Je to uznanie, že nevieme to, čo by sme mali vedieť. Nerobíme to, o čo sa usilujeme. Vymýšľame si tisíce výhovoriek, prečo práve my nie sme tým, čím sme boli povolaní byť.“
Osobitne ma zaráža, že sa tu zdôrazňuje, ako vzdelávanie zahŕňa naše zvyky – čo vieme, čo sme, čo robíme, o čom snívame a čo hovoríme. S tým súvisí aj grécky výraz paideia, ktorý sa nevzťahuje len na formálny akt školského vzdelávania, ale na inkulturáciu a výchovu. Je to celý vzor života, ktorý formuje človeka.
Preto je ťažké určiť jeden zvyk skvelých študentov, ale ja by som sa o to pokúsil takto: Skvelí študenti venujú pozornosť tomu, ako sa formujú ako ľudia. Akým človekom sa stávate? Ak sa vrátime k Tolkienovmu výroku, aké pokánie je potrebné, keď idete vpred? Aké výhovorky treba opustiť?
Brian Phillips, riaditeľ poradenskej spoločnosti CiRCE
Skvelý študent vie, že je nedokonalý
Základná vlastnosť dobrého študenta sa, žiaľ, nedá získať praxou, usilovnosťou ani snahou: Je to pokora, ktorá sa rodí zo sebapoznania. Ako hovorí C. S. Lewis v knihe Zrušenie človeka: „Stále platí, že žiadne ospravedlnenie cnosti neumožní človeku byť cnostným.“
Dobrý študent sa vidí jasne a pozná svoj nedostatok cnosti z prvej ruky. To je jediný stav, v ktorom je možné skutočné vzdelávanie. Napriek trochu skľučujúcej skutočnosti, že takéto sebapoznanie nemožno dosiahnuť námahou, je potešujúcou pravdou, že veľká literatúra západnej tradície sa zaoberá touto ľudskou ťažkosťou a jej nepriaznivým požehnaním.
V tomto ohľade ponúka čítanie dobrých kníh všetkým študentom hlbokú studnicu súcitu a povzbudenia v ich úsilí o život strávený spoznávaním nezaslúženej Božej milosti a lásky.
Adam Andrews, riaditeľ Centra pre literatúru
Skvelý študent je odvážny, dôveruje a má rutinu
Po prvé, učni (študenti) by mali byť odvážni. Buďte ochotní hovoriť, vystaviť sa nebezpečenstvu, zúčastňovať sa skupinových alebo triednych aktivít.
Po druhé, učni (študenti) by mali dôverovať formulárom. Ak vás napríklad učitelia alebo návody žiadajú, aby ste niečo urobili určitým spôsobom, urobte to tak. Dôverujte, že to má dobrý dôvod, aj keď neviete, aký. To isté platí aj pre iné knihy, lekcie, aktivity alebo postupy v triede.
Po tretie, žiaci (študenti) by si mali vytvoriť rutinu. Niektorí si z nedele urobia svoj Danteho deň, deň, keď si čítajú Danteho, zatiaľ čo ostatné dni sú vyhradené na iné úlohy. Čím rutinnejšia je vaša práca, tým ľahšie je nezabudnúť ju robiť a robiť ju dobre. Tieto veci nám pomôžu stať sa lepšími študentmi bez ohľadu na to, čo sa učíme alebo koľko máme rokov.
Matt Bianco, hlavný mentor v rámci učňovskej prípravy CiRCE
Pôvodný článok: https://circeinstitute.org/blog/8-habits-every-great-student/
Článok bol upravený pre potreby Akadémie veľkých diel a slovenského kontextu.
Uverejnené v spolupráci s CiRCE INSTITUTE, preložil Samuel Prílepok.
Comments