(podľa amerického inštitútu CiRCE)
Prinášame preklad textu z dielne Circe inštitútu, ktorý podobne ako Akadémia veľkých diel ponúka semináre k veľkým dielam, ale v Amerike. Joshua Gibbs sa zamýšľa nad tým, koľko času prednášať a koľko diskutovať počas seminára. Jeho odpoveď mnohých upokojí a mnohých zarmúti. Pretože, ako je zjavné aj z titulku, je čas prednášať a čas diskutovať. Prajeme príjemné čítanie.
„Koľko času venovať prednášaniu?“ je otázka, ktorá rozdeľuje, pretože medzi klasickými pedagógmi neexistuje štandardná definícia ‚prednášky‘. (V Akadémii veľkých diel na tréningoch povieme, že by to malo byť 80:20 v prospech diskusie, ale aj tak to patrí k najčastejším otázkam, ktoré následne v kontakte s učiteľmi riešime).
Niektorí učitelia si myslia, že prednáška je neprerušovaná 45-minútová prednáška o tom, prečo Jane Austenová nemala rada mesto Bath, čo znie trochu nudne a je nepravdepodobné, že by to študentov naklonilo k cnosti – a myšlienka, že prednáška je neprerušovaná 45-minútová prednáška, nie je absurdná vzhľadom na to, že práve taká je naša skúsenosť s prednáškami na konferenciách či na vysokej škole.
Keď však učitelia diskutujú o relatívnych výhodách prednášky, vždy hovoria „prednáška“ a nie „prednášanie“. Medzi týmito dvoma pojmami je značný rozdiel.
Prednáška je diskrétny predmet, ako napríklad stôl, nákladné auto alebo pohár.
Ale „Koľko času venovať prednášaniu?“ je iná otázka, ktorá s prednáškou zaobchádza ako s látkou, napríklad s mliekom, vodou alebo pôdou. To isté platí aj o „diskusii“, ktorú väčšina učiteľov používa ako protiklad pre „prednášku“.
Pýtajú sa: „Koľko z vašej hodiny tvorí prednáška na rozdiel od diskusie?“ Jasne tu o oboch hovoríme ako o dvoch prvkoch, ktoré možno dávkovať v neurčitých množstvách, a preto je nespravodlivé predpokladať, že „prednáška“ je nudné 45-minútové rozprávanie o tom, prečo Jane Austenová nemala rada kúpeľ.
Čo je teda „prednáška“? A čo je „diskusia“?
Chcel by som definovať „prednášanie“ ako akékoľvek tvrdenie alebo úsudok, ktorý učiteľ autoritatívne vysloví, bez ohľadu na dĺžku.
Na druhej strane, diskusia je, keď učiteľ prestane hovoriť autoritatívne, povýši sa nad študentov a dá im možnosť hovoriť ako rovný s rovným. To však platí pre akúkoľvek diskusiu. Diskusia môže prebiehať len medzi rovnocennými partnermi – buď skutočnými rovnocennými partnermi, alebo predstieranými rovnocennými partnermi.
Keď sa s priateľmi rozprávame o hudbe alebo histórii, nikto z nás nie je učiteľom. Každé tvrdenie jedného priateľa podlieha predbežnému súhlasu ostatných. V tomto by som svojich priateľov nepoučoval. Nemohol by som opravovať ich názory na Janu Eyrovú alebo Mozartovo Requiem. Nemám nad nimi autoritu.
Len málokedy máme prednášku
V posledných rokoch som sa zdráhal ponúknuť jednoduchú odpoveď na otázku: „Koľko z vašej hodiny je prednáška?“, pretože málokedy hovorím dvadsať minút v kuse. Často prednášam, ale nemám prednášku. Kladiem veľa otázok, z ktorých niektoré sú otvorené a niektoré nie. Kladiem rečnícke otázky. Žiadam príbehy a názory. Počúvam príbehy a interpretujem ich. Pýtam sa študentov, či sú moje interpretácie správne. Ak nie, interpretujem ich nanovo. Kladiem otázky, na ktoré žiaci nevedia nahlas odpovedať. Uprostred všetkých týchto otázok vyslovujem autoritatívne tvrdenia o našom texte. Interpretujem ho. Vysvetľujem ho.
Uvádzam súvislosti medzi treťou a piatou kapitolou. Definujem nejasné slová. Rozprávam príbehy z vlastného života, interpretujem tieto príbehy a vyvodzujem z nich morálne ponaučenia, potom tieto morálne ponaučenia porovnávam s ponaučeniami z nášho textu. A dosť často sa stáva, že uprostred celej prednášky a diskusie trieda pomaly postupuje odsek po odseku po stránkach Frankensteina alebo Strateného raja. Teda ho číta.
Je čas prednášať a čas diskutovať
Sú dni, keď si text vyžaduje poriadnu dávku prednášky, dni, keď si text vyžaduje poriadnu dávku diskusie, a sú dni, keď text jednoducho treba trpezlivo čítať poriadne dlho, kým si vyžiada akúkoľvek reakciu.
Sú chvíle, keď prednáška študentov zaujme, a chvíle, keď ich unudí k smrti. To isté platí aj pre diskusiu. Dosť často sa stáva, že malá prednáška dodá študentom energiu do diskusie tým, že ju potvrdí. Učiteľ vyhlási úsudok určitého študenta o svete za „celkom správny“ a zvyšok triedy vie, že aj oni sú schopní nielen hľadať pravdu, ale ju aj nájsť. Spoločné stretnutie má význam, pretože učiteľ aj žiak môžu pomenovať pravdu, vedieť, čo je správne, dospieť k tomu, čo je najlepšie, a určiť, čo treba urobiť.
Podobenstvo o márnotratnom synovi je asi dvadsaťpäťkrát dlhšie ako podobenstvo o skrytom kvase, a predsa sú obe podobenstvami, pretože oba príbehy majú postavy, zápletku a rozuzlenie. To, čo robí príbeh príbehom, v skutočnosti nie je jeho dĺžka, ale jeho povaha.
To isté platí aj o prednášaní.
Ak trieda práve dočítala 56. kapitolu Pýchy a predsudku a učiteľ povie: „Je vhodné, aby Elizabeth trpela rozpakmi z rúk lady Catherine vzhľadom na to, že Darcy trpel rozpakmi z rúk Bennetovcov. Vytvára to symetriu v ich vzťahu, ktorá ich oboch uchráni pred zatrpknutosťou v budúcnosti,“ to je prednášanie. Je to úsudok, rozhodnutie. Učiteľ vytvorí pre svojich študentov spojenie, študenti potom môžu nájsť tento vzor inde vo svete. To, že nie je dlhá, neznamená, že jej chýba autorita alebo že je neužitočná. Učiteľ môže tento bod rozvíjať ešte desať minút, alebo naň môže nadviazať otázkou.
Bolo by jednoduchšie, keby existovala šablónovitá odpoveď na otázku: „Koľko času venovať prednášaniu?“ Odpoveď však závisí od toho, čo sa číta a rozoberá, od nálady v triede, od cností a necností školskej komunity, od ročného obdobia, od toho, ako sa komu darilo pri poslednom hodnotení, a od pol tucta ďalších premenných. Čím viac času učiteľ strávi v triede, tým lepšie sa naučí čítať svojich žiakov (tým lepšie rozumie mládeži), tým lepšie vycíti, ako často musí prevziať iniciatívu a autoritatívne prehovoriť k svojim žiakom.
Joshua Gibbs pre Circe Institute
Pôvodný článok: https://circeinstitute.org/blog/how-much-lecture-is-necessary/
Článok bol upravený pre potreby Akadémie veľkých diel a slovenského kontextu.
Uverejnené v spolupráci s CiRCE INSTITUTE, preložil Samuel Prílepok.
Commentaires