Stredozem má dvoch pánov

Aktualizace: srp 18

LUCIA FRONCOVÁ


J. R. R. Tolkien žije v našej kultúre najmä cez známe knihy Pán prsteňov a Hobit, ktoré definovali celú generáciu fantastickej literatúry a ktoré sme videli aj na filmových plátnach. To je však len špička ľadovca - až tri štvrtiny jeho diela vyšli až po jeho smrti. Vďačíme za to jeho synovi Christopherovi, ktorý zomrel 16. januára 2020.


Začiatok príbehu


Tolkien pôvodne neplánoval tvoriť pre široké publikum. Začiatkom minulého storočia písal hlavne krátke príbehy pre deti, ktoré zasadil do magického sveta dnes už známeho ako Stredozem. Jedným z týchto príbehov bol Hobit. Všimol si ho vydavateľ a v roku 1936 dielo vyšlo knižne s takým úspechom, že čitatelia si žiadali jeho pokračovanie.


Tým mali byť knihy Pán prsteňov - no ak sa vám Pán prsteňov nezdá ako detská knižka, máte pravdu: J. R. R. Tolkien sa do príbehu o Prsteni moci ponoril oveľa viac, ako pôvodne zamýšľal - stal sa temnejším a detailnejším - a tak vznikla najslávnejšia fantasy trilógia pre dospelých.



Ďalšie knižné diela J. R. R. Tolkiena však vyšli až po jeho smrti. Cez nekonečné množstvá zápiskov, príbehov a kresieb, ktoré jeho otec napísal polstoročie dozadu, sa Christopher Tolkien prepracoval postupne: boli to rukopisy, často na kúskoch náhodného papiera, mená postáv sa menili v priebehu deja, staré verzie boli neprehľadne prepísané novými. Celá jeho tvorba je však charakteristická ľahkosťou a zrozumiteľnosťou jazyka, ktorým opisuje epické udalosti, prostredie a postavy.


Otcovej práci práve Christopher rozumel lepšie ako ktokoľvek iný: už od detstva ho upozorňoval na nezrovnalosti opisov v Hobitovi a pomáhal mu s tvorbou aj korektúrou Pána prsteňov. J. R. R. Tolkien zomrel v roku 1973 a Christopher nasledujúcich 47 rokov spájal, dotváral a editoval rozsiahle otcovo dielo.

Ak sa chcete nechať vtiahnuť do fantastického sveta elfov, hobitov a ľudí a ich hlbokých vnútorných aj vonkajších zápasov, odporúčame vám aj tieto tri knihy, ktoré nájdete v našich kníhkupectvách v slovenčine.


Silmarillion


Kniha Silmarillion bola prvá Christopherova publikácia po otcovej smrti - vyšla v roku 1977.

J. R. R. Tolkien ju považoval za svoje kľúčové dielo, hoci ju nikdy ako celok nedokončil. Už v roku 1917 začal rozvíjať niektoré postavy a dejové línie čím pôvodne mienil vytvoriť niečo ako anglickú mytológiu. Viac ako čomukoľvek inému sa však v nasledujúcich desaťročiach venoval teologickým a filozofickým konceptom, na ktorých stáli dejové línie. Tie napokon usporiadal a sfinalizoval až Christopher.


Silmarillion je epické dielo: opisuje vznik, históriu a najdôležitejšie udalosti Tolkienovho fantastického sveta Ardy - od jej stvorenia v hudbe Ainur až po legendy o Prsteni moci, ktoré poznáme z Pána prsteňov a koniec Tretieho veku. Je plná pradávnej histórie národov, ktorí žili v Stredozemi, ich vojen a víťazstiev - opisuje v celistvosti svet, v ktorom sa odohrávajú aj dobrodružstvá Bilba a Froda. Až vďaka Silmarillionu pochopíme, že tie sú len krátkou epizódou vo veľkom príbehu Stredozeme.


Ľudské vlastnosti ako pýcha, hrdinstvo či láska sa v kontexte vymyslenej histórie javia oveľa významnejšie, hoci hýbali a stále hýbu aj našimi dejinami. Kým o histórii nášho sveta sa učíme väčšinou faktograficky, Silmarillion je lyrický, až poetický opis vážnych udalostí, vďaka čomu zreteľnejšie vnímame hlboké ľudské pohnútky, túžby, pády, víťazstvá a ich následky.


Húrinove deti


Príbeh o Túrinovi, synovi Húrina sa odohráva dávno predtým, ako boli v Stredozemi hobiti. Bol inšpirovaný legendou o Kullervovi, ktorá je súčasťou súboru fínskych básní známych ako Kalevala, podobnosti nájdeme aj v tragédii Kráľ Oidipus či vo Wagnerovom opernom cykle Prsteň Nibelungov v časti Valkýra, kde sú zjavné paralely medzi osudmi hlavných hrdinov. J. R. R. Tolkien ho začal písať už v roku 1918, prvý krát bol však publikovaný až v roku 2007, keď ho Christopher Tolkien spracoval do finálnej podoby.


Najviac rozpracované sú v ňom témy zla, odvahy, predurčenia a slobodnej vôle. Túrin je poznačený kliatbou Morgotha, ostáva mu však aj slobodná vôľa, podľa ktorej sa môže rozhodovať - a v kľúčových chvíľach sa ukazujú jeho najslabšie stránky. Tento príbeh je čiastočne zachytený aj v knihách Silmarillion a Nedokončené príbehy, no iba v Húrinovych deťoch môžeme naozaj porozumieť Túrinovmu osudu a jeho úlohe v dejinách Tolkienovho sveta.


Nedokončené príbehy


Ak je Silmarillion súvislým rozprávaním o udalostiach Ardy, Nedokončené príbehy Númenoru a Stredozeme sú presným opakom: neúplné legendy sú doplnené siahodlhými poznámkami a vysvetlivkami, ponúkajúce vzácny pohľad do mysle J. R. R. Tolkiena. Christopher Tolkien v tejto knihe jednoducho zozbieral niektoré otcove poznámky a zápisky a knihu vydal s takmer nulovým editorským zásahom už v roku 1980.


Kniha predovšetkým dopĺňa informácie o niektorých vedľajších postavách z trilógie Pán prsteňov a o miestach a príbehoch, ktoré boli naznačené v predchádzajúcich publikovaných knihách. Dozvieme sa tu o pôvode Gandalfa a ďalších čarodejníkov, o zmiznutí Prsteňa moci, založení Rohanu a iných udalostiach, ktoré dopĺňajú čo vieme o Stredozemi.



Hoci sa Tolkienovo dielo do veľkej miery preslávilo práve vďaka filmom o Pánovi prsteňov a Hobitovi, Christopher Tolkien s nimi nebol spokojný. Tvrdil, že pôvodnému dielu zásadne uberajú na filozofickej kráse, a na význame a vážnosti odkazu jeho otca. Tí však, ktorých tieto filmy priviedli ku knihám a nezľakli sa ich, majú celý život na to, aby tento odkaz odhaľovali.

Kontakt

dobryden@akademiavelkychdiel.sk
+421 948 049 901

Adresa

Akadémia veľkých diel

Nám. padlých hrdinov 7, P.O.Box 51

900 28 Ivanka pri Dunaji

Akadémia veľkých diel, organizačná jednotka Kolégia Antona Neuwirtha

IČO: 421385150001 DIČ: 2121278346

Napíšte nám
Navštívte nás
 © Akadémia veľkých diel, 2019