Magdaléna Borková
Prinášame príbeh Bibiány Bonkovej, ktorá absolvovala program Akadémie. Hovorí, že na seminároch zažila hlboké diskusie s dielom, pri ktorých lepšie spoznala samu seba. Ustavičné pýtanie sa prečo ju priviedlo k filozofii, ktorú pôjde študovať do zahraničia, ale má v pláne vrátiť sa a so získanými skúsenosťami pomôcť Slovensku.
Bibiánu Bonkovú, dnes už absolventku košického bilingválneho gymnázia, do Akadémie veľkých diel (ďalej Akadémia) prilákala komplexnosť programu. V Akadémii nemusela zvažovať, či sa zaujímať viac o hudbu alebo literatúru, ale mohla sa zahĺbiť do všetkých foriem umenia naraz. Umenie ako také ju totiž nikdy nenechávalo chladnou. Prehováralo k nej a ona sa pýtala, či ten hlas počujú aj ostatní. Ukázalo sa, že áno. A ukázalo sa aj to, že jej otvorenosť k tomu, aby ju zasiahlo, je niečím cenným. Niečím, čo sa oplatí rozvíjať.
Semináre, ktorých sa v Akadémii počas mnohých poobedí zúčastnila, sa nepodobali na hodiny, ktoré mala v tej istej triede doobeda. „Nesedeli tam ľudia, ktorých to vôbec nezaujíma“, ale „...zišli sme sa tam tí, ktorí sme sa chceli rozprávať o umení na hlbšej úrovni.“ Hoci vždy túžila Sokratovsky diskutovať, priestor na to našla až v Akadémii. „Na hodinách sa hovorí o teórii a o tom, aký bol autorov život alebo čo má dielo komunikovať. Málokedy sa rozpráva o tom, čo dielo komunikuje konkrétnemu jednotlivcovi.“
A pritom práve diskusia čitateľa či diváka s dielom je tým najhodnotnejším a najobohacujúcejším aspektom umenia. Keď dielo nekonzumujeme len tak bez rozmyslu, ale ho dôkladne prežúvame a prežívame, dejú sa divy. Bibiána, napríklad, lepšie spoznala samu seba, aké sú jej hodnoty, čo je pre ňu dôležité a čo by to malo znamenať pre jej životné smerovanie. A táto séria ustavičných „prečo?” a „ako?” jej napokon odhalila jej vášeň pre filozofiu, ktorú sa rozhodla nasledovať
štúdiom komparatívnej filozofie v Holandsku.
Síce sa už teraz nebojí vstúpiť do akejkoľvek debaty a vo svojich argumentačných schopnostiach sa chce naďalej zlepšovať, pamätá na to, že byť kritický neznamená byť neľudský. „Treba vedieť komunikovať, vedieť vyjadriť svoj názor, vedieť argumentovať, ale aj vedieť byť v tom všetkom tolerantný.” Keď niekto vysloví názor, musíme si pripomenúť, že nie som v konfrontácii s argumentom, „…ale v prvom rade sa rozprávam s človekom.“
Hoci sme na začiatku článku povýšili „akadémiovské poobedia” nad „školské doobedia“, hranica medzi nimi bola niekedy veľmi tenká. Učitelia, ktorí okrem bežného vyučovania viedli aj semináre Akadémie, na svojich hodinách začali väčšmi podnecovať diskusiu. Ich písomky (na hodine literatúry) sa zameriavali nielen na teóriu o diele, ale aj na názor žiaka. To Bibiáne dodalo nádej. V programe Akadémie je podľa nej „veľký potenciál. Akadémia vie prispieť k zmene v školstve na Slovensku.”
A nielen Akadémia, ale hlavne Bibiána sama chce byť tým, kto odovzdá svetlo ďalším, podobne ako Múdra pani v jej obľúbenom rovnomennom diele od Georga MacDonalda, s ktorým sa zoznámila v Akadémii. V rozhovore viackrát zopakovala, aké „bolo nádherné sledovať, ako ľudia rástli.“ Ako sa skrze diskusie zlepšovali v komunikačných schopnostiach, argumentácii a učili sa „trpezlivosti nielen s ostatnými ľuďmi, ale aj sami so sebou.“ Túto krásu by ešte určite chcela zažiť, avšak z pozície pedagóga. „Cítim zodpovednosť vrátiť do tohto systému niečo naspäť“, povedala a dodala, že sa určite vráti na Slovensko odovzdať to, čo sa naučila.
Obhliadnuc sa späť po dvoch rokoch v Akadémii, Bibiána by rodičom, ktorí váhajú, či svoje dieťa prihlásia do Akadémie, dala tento dôvod, prečo tak urobiť: „Akadémia vzdeláva študentov aj akademicky, ale ešte viac osobnostne, charakterovo. Pomáha stať sa dobrým človekom. Neviem, čo viac si rodičia môžu priať.“
Comments