Miroslava Duranková v Teleráne: Kritické myslenie u detí je základ
- Akadémia veľkých diel
- 1 day ago
- 3 minút čítania
Generácia Z vyrastá s mobilom v ruke a neobmedzeným prístupom k informáciám. Objavte, prečo je charakterové vzdelávanie kľúčom k ich úspechu a ako správne prepájať rozum so srdcom.
Súčasná mládež disponuje možnosťami, o akých sa predchádzajúcim generáciám ani nesnívalo. Generácia Z, zahŕňajúca ľudí narodených približne v rokoch 1997 až 2012, je formovaná úplne odlišným prostredím.
Pozrite si celé video:
Zatiaľ čo dospelí často len s údivom sledujú ich technologickú zdatnosť, vynára sa zásadná otázka o ich budúcnosti. Ako z nich vychovať silné, odolné a charakterné osobnosti?
Táto téma nedávno rezonovala aj v televíznom vysielaní, kde moderátori Markízy otvorili diskusiu o špecifikách súčasných pätnásť až tridsaťročných ľudí. Na ich zvedavé otázky odpovedala Miroslava Duranková, odborníčka na charakterové vzdelávanie a spoluzakladateľka projektu Akadémia veľkých diel.
Generácia neustále pripojená na sieť
Základný rozdiel medzi dnešnými tínedžermi a predchádzajúcou generáciou mileniálov je zrejmý na prvý pohľad. Moderátori správne podotkli, že mladí dnes čelia úplne iným výzvam, čo odborníčka okamžite potvrdila.
„Je to generácia, ktorá je online. Sú to deti, alebo teda už aj mladí dospelí, ktorí vyrastali už s mobilom v ruke,“ vysvetlila Duranková. Pripomenula, že kým staršie ročníky sa dostali k smartfónom až počas strednej či vysokej školy, dnešná mládež ich vníma ako absolútnu samozrejmosť.
Tento fakt so sebou prináša obrovský vplyv aplikácií a nástrojov umelej inteligencie na ich každodenný život. Zatiaľ čo kedysi predstavovala hlavný zdroj informácií lokálna knižnica, dnes má mladý človek celý vesmír vedomostí priamo vo vrecku.
Napriek týmto technologickým rozdielom však zostávajú v niečom úplne rovnakí ako generácie pred nimi. Stále ide o mladých ľudí, ktorí sa hľadajú, formujú svoju identitu a potrebujú pevné záchytné body.
Kde robia dospelí najväčšiu chybu?
Počas rozhovoru padla mimoriadne dôležitá otázka zameraná na to, čomu by mali rodičia a pedagógovia venovať najväčšiu pozornosť. Ak chceme mládež pripraviť na rapídne sa meniaci svet, samotné akademické vedomosti už dávno nestačia.
„Na čom určite záleží, a tým, že sa tento svet tak rýchlo mení, je rozvíjať práve aj charakter. Nesústrediť sa len na nejaké učivo v škole, ale vedieť rozvíjať aj rozum aj srdce človeka,“ zdôraznila Duranková.
Keď sa moderátori TV Markíza opýtali na konkrétne kroky, ako túto teóriu preniesť do praxe, odpoveď odborníčky mierila priamo do radov dospelých. Základným kameňom úspešnej výchovy je totiž schopnosť začať v prvom rade od seba.
Spoločnosť má nebezpečnú tendenciu zbavovať sa zodpovednosti. Rodičia očakávajú výchovu od škôl, školy sa spoliehajú na rodičov a často sa vina prehadzuje na samotný systém či štát.
Zodpovednosť pritom nesie každý dospelý vo svojom okolí. Nezáleží na tom, či ste rodič, stará mama alebo strýko. Všetci dospelí formujú svoje okolie vlastným príkladom.
„Aj naši učitelia nám veľakrát povedia, že začínajú viesť semináre s tým, že chcú zlepšiť charakter detí. Po nejakom čase si uvedomia, že aha, ja som si vlastne v tom celom procese sám zlepšil ten charakter,“ podelila sa o skúsenosti z praxe Duranková. Následne dodala silnú myšlienku: „Nemôžem odovzdávať niečo, čo nemám.“
Čo je to vlastne charakterové vzdelávanie?
Pre mnohých ľudí je pojem charakterové vzdelávanie pomerne abstraktný. Moderátor preto trefne požiadal o jeho bližšie vysvetlenie, aby diváci pochopili, čo presne sa za týmto termínom skrýva.
Odborníčka vysvetlila, že do tejto kategórie spadá akákoľvek aktivita, ktorá sa sústredí na rozvoj vlastností osobnosti. Môže to byť hra na klavíri, kolektívny šport alebo dokonca aj bežná hodina slovenčiny.
Rozdiel spočíva v prístupe. Kvalitný učiteľ sa nesústredí len na odovzdávanie suchých informácií o predmete, ale cez učivo systematicky buduje trpezlivosť, poctivosť či odvahu študentov.
Častým omylom je redukovať charakter len na morálne cnosti, akými sú láskavosť, trpezlivosť či umiernenosť. Samotné kritické a logické myslenie je pevnou a neoddeliteľnou súčasťou dobrého charakteru.
„Jedno bez druhého nevie fungovať. Navzájom sa potrebujú na to, aby sme boli odvážni. Potrebujeme veľmi logicky a kriticky vnímať súčasnosť a situáciu, v ktorej sa nachádzame, aby sme to vedeli dobre vyhodnotiť,“ uzavrela tému Duranková.
Ak sa teda zamýšľate nad tým, ako pomôcť dnešným mladým ľuďom, odpoveď nie je v zakazovaní technológií. Spočíva v neustálom budovaní bezpečného prostredia, kde môžu otvorene diskutovať, rozvíjať svoje myslenie a formovať vlastný charakter na základe silných príkladov z ich okolia.
