Dámsky klub: Prečo túžime po dobrých susedoch, no vychovávame len inteligentné deti?
- Akadémia veľkých diel
- Oct 23
- 3 minút čítania
Updated: Nov 7
Odborníčka na charakterové vzdelávanie Miroslava Duranková v Dámskom klube v televízii STVR vysvetľuje, prečo sú dobré vlastnosti dôležitejšie než vedomosti a ako ich v deťoch efektívne budovať cez umenie a silu príbehov.
Škola neučí všetko: prečo je charakter dieťaťa dôležitejší ako samé jednotky
Predstavte si ideálneho suseda. Je inteligentný a sčítaný, alebo je to skôr niekto, komu bez obáv zveríte kľúče od bytu, kým ste na dovolenke? Väčšina z nás by si vybrala druhú možnosť.
Práve na tejto jednoduchej úvahe stojí myšlienka, ktorú zdôrazňuje odborníčka na charakterové vzdelávanie, Ing. Miroslava Duránková.
V dnešnej dobe, zameranej na výkon a hromadenie informácií, sa často zabúda na to najpodstatnejšie – formovanie osobnosti.
„Na konci dňa chceme mať všetci dobrých susedov, nielen tých inteligentných,“ hovorí Duránková a dodáva, že práve na charaktere v konečnom dôsledku najviac záleží.
Čo je to charakter a prečo je kľúčový
Životopisy plné titulov a certifikátov vám možno otvoria dvere na pracovný pohovor, no o tom, či si prácu udržíte a budete v nej úspešní, rozhodne niečo iné. Schopnosť tvoriť vzťahy, komunikovať či prijať chybu – to všetko sú prejavy charakteru.
„Veľakrát berieme ľudí do práce pre to, aký majú životopis, akí sú múdri a aké majú skúsenosti, ale potom sa s nimi lúčime, pretože niečo tam nesedí, nevedia tvoriť vzťahy, ťažko sa s nimi rozpráva,“ vysvetľuje Duránková.
Charakterové vzdelávanie nie je len ďalší školský predmet. Je to proces, ktorý sa snaží v človeku cieľavedome pestovať dobré vlastnosti a cnosti. Nejde pritom o jednorazovú záležitosť, ktorú si dieťa „odbije“ na základnej škole.
Je to celoživotná cesta, na ktorej sme všetci, deti aj dospelí. Každý deň, každým rozhodnutím a každou interakciou formujeme to, kým sme.
Ako sa učíme byť dobrým človekom
Charakter si budujeme dvomi základnými spôsobmi. Prvým je takzvaný „zachytený charakter“, ktorý dieťa nasáva zo svojho okolia ako špongia. Pozoruje a imituje správanie rodičov, starých rodičov či učiteľov.
Deti sa neučia len z toho, čo im hovoríme, ale predovšetkým z toho, ako sa sami správame.
Druhým spôsobom je habituácia, teda vytváranie návykov. Keď dieťa vedieme k tomu, aby pozdravilo pri vstupe do obchodu alebo poďakovalo, neučíme ho len prázdne frázy.
Budujeme v ňom základy slušnosti a rešpektu, ktoré sa postupne stávajú jeho prirodzenou súčasťou.
Hoci sa to zdá ako samozrejmosť, v dnešnej uponáhľanej dobe sú tieto „jednoduché veci“ čoraz vzácnejšie.
Úloha školy sa musí zmeniť
Výchova charakteru sa však nesmie spoliehať len na náhodu a rodinné prostredie. Kľúčovú úlohu zohráva škola, ktorá by mala k formovaniu osobnosti pristupovať úmyselne a systematicky.
Učiteľ matematiky by sa nemal sústrediť len na to, či žiaci správne vypočítajú príklad. Mal by si položiť otázku: „Ako môžem cez matematiku učiť aj morálne cnosti?“
Cieľom je, aby si žiaci rozvíjali vytrvalosť, aj keď sa im nedarí, aby sa naučili pekne spolupracovať a vedeli prijať chybu bez toho, aby sa cítili zahanbení. To sú zručnosti, ktoré využijú v živote oveľa častejšie ako Pytagorovu vetu.
Sila príbehu a umenia
Ako však tieto abstraktné hodnoty deťom priblížiť? Podľa Duránkovej je najúčinnejším nástrojom umenie a príbeh. Sme totiž od prírody „príbehoví ľudia“.
Veľké diela literatúry, filmu či výtvarného umenia nám otvárajú dvere do svetov iných ľudí. V bezpečnom prostredí nám umožňujú zažiť zložité dilemy, premýšľať o morálnych voľbách a klásť si dôležité otázky.
„Vstupujeme do príbehu iných, môžeme si ho v takom bezpečnom prostredí zažiť a premýšľať nad tým, ako by som sa ja zachoval v tom príbehu, alebo čo mi tento príbeh dáva, o čom ma učí,“ približuje Duránková.
Čo robí príbeh naozaj veľkým
Skutočne hodnotný príbeh spoznáte podľa toho, že takpovediac „starne s vami“. Kým v pätnástich rokoch v ňom vidíte napínavé dobrodružstvo, v štyridsiatke v tom istom diele objavíte hlboké úvahy o zmysle života a zodpovednosti.
Príbeh sa nemení, meníte sa vy a vaša životná skúsenosť. Práve táto schopnosť diel ponúkať nové významy v rôznych fázach života je dôkazom ich nadčasovej hodnoty.
Samotné čítanie alebo sledovanie však nestačí. Kľúčom je následná diskusia, schopnosť klásť otázky a ísť pod povrch. Je nevyhnutné viesť deti k tomu, aby nielen prečítali text, ale aby mu aj skutočne porozumeli a dokázali premýšľať o jeho hlbších posolstvách.
V konečnom dôsledku je výchova charakteru investíciou, ktorá sa spoločnosti mnohonásobne vráti. Formuje totiž nielen úspešných jednotlivcov, ale predovšetkým slušných a zodpovedných ľudí, ktorí sú základom zdravej spoločnosti. A v neposlednom rade, dobrých susedov.
Hlasy tých, ktorí to už zažili
„Uvedomila som si, že aktivity Akadémie veľkých diel majú veľký prínos pre charakterový rozvoj mladých ľudí.“
„Odniesla som si dobrý pocit, že ešte existujú ľudia, ktorým záleží na skutočných hodnotách, na kráse a na umení.“
Autor: Andrea Boháčová,
zástupkyňa riaditeľky Akadémie Veľkých diel.
Sledujte ma aj na Linkedine.
