Miroslava Duranková: Dnešní mladí zvládnu a chcú viac, než si myslíme
- Akadémia veľkých diel
- Sep 10
- 4 minút čítania
Updated: Sep 15
Miroslava Duranková verí, že dobré vzdelanie dokáže zmeniť život – a to nielen tým, čo nás naučí, ale aj tým, akých ľudí z nás formuje.
Ako zakladateľka Akadémie veľkých diel prináša na slovenské školy program, ktorý cez príbehy svetovej literatúry, filmu, hudby a umenia učí mladých kriticky myslieť, diskutovať a robiť správne rozhodnutia.
Projekt, ktorý dnes funguje na desiatkach miest, pomáha učiteľom i študentom objavovať témy, o ktorých sa oplatí hovoriť. V rozhovore prezrádza, ako sa z detských hier na vyučovanie stala jej životná misia, prečo verí v silu veľkých diel a čo môže dobrý učiteľ zmeniť v živote tínedžera.
Zlom nastal počas štúdia v Kolégiu
„Vzdelávanie bolo vždy určitou súčasťou môjho života,“ hovorí Miroslava s úsmevom.
Už ako dieťa trávila čas hraním sa na učenie. Hoci na prvý pohľad išlo len o hru, už vtedy ju fascinovalo, že sa môže niečo nové naučiť, niečo objasniť, alebo skúmať nové veci a naučiť ich aj iných.
Na strednej škole sa prirodzene zapájala do rozvojových projektov a na vysokej cielene vyhľadávala činnosti, ktoré ju posúvali vpred – či už v osobnom raste, práci s ľuďmi alebo doplnkovom vzdelávaní. Zlom nastal počas štúdia v Kolégiu Antona Neuwirtha.
„Doslova by som to mohla nazvať životom pred štúdiom v Kolégiu a po ňom. Spôsob tunajšej výučby ma úplne presvedčil, že toto je cesta, ako chcem s ľuďmi pracovať.“
Keď sa stala riaditeľkou Kolégia Antona Neuwirtha, uvedomila si, že ak chce byť pre ostatných inšpiráciou a odborníčkou na vzdelávanie, potrebuje sa posunúť ďalej aj pedagogicky.
Idea rektora Kolégia Martina Luterána ju nasmerovala k University of Birmingham a k odboru, ktorý na Slovensku takmer nikto nepoznal – charakterové vzdelávanie.
„Keď som si prvýkrát prečítala, čo sa učí o charakterovom vzdelávaní, vedela som, že je to ten správny krok.“
Škola, ktorá učí myslieť aj cítiť
Štúdium v Británii bolo pre Miroslavu skúškou trpezlivosti aj dôslednosti. „Britský systém je úplne iný – nespoliehate sa na pár poznámok a zopár skrípt, ale denne čítate množstvo textov a potom o nich píšete hlboké eseje. Musíte zaujať stanovisko a vedieť ho obhájiť. Nie je to o opakovaní naučených fráz, ale o premýšľaní.“
Práve tam sa stretla s teóriou troch typov charakteru – toho, ktorý získavame z prostredia, kde žijeme, toho, ktorý sa učíme úmyselnými aktivitami, a toho, ktorý si vedome pestujeme sami.
„Najviac ma fascinuje práve ten vedome rozvíjaný charakter. To, že človek sa môže rozhodnúť stať sa lepším a hľadať prostredie, ktoré ho k tomu vedie.“
Štúdium jej dalo nielen nové poznatky, ale aj praktické nástroje, ako tieto myšlienky preniesť do vzdelávacieho procesu. A práve tie sa stali základom jej ďalšej práce.
Z nápadu k celoslovenskému projektu
Myšlienka Akadémie veľkých diel sa nerodila počas jedného večera. Bola to postupná skladačka nápadov, skúseností a presvedčenia, že mladí ľudia dokážu zvládnuť oveľa viac, než si o nich spoločnosť často myslí. Spočiatku išlo o program pre stredoškolákov na Kolégiu Antona Neuwirtha, kde sa čítali ukážky z veľkých diel, pozerali filmy a následne sa o nich diskutovalo.
„Záujem bol obrovský. Mladí ľudia dokázali spracovať aj náročné texty a filmy – stačilo, aby ich mal kto viesť,“ spomína Miroslava.
Bolo pre ňu silné sledovať, ako sa študenti dokážu otvoriť pri debatách o témach, ktoré sa ich dotýkajú – priateľstvo, odvaha, spravodlivosť, zmysel života.
Keďže dopyt po podobnom programe rástol, Miroslava a jej tím začali hľadať spôsob, ako túto skúsenosť priniesť na viac škôl.
„Povedali sme si, že vytvoríme metodiku, ktorá učiteľom umožní viesť podobné hodiny aj bez toho, aby boli súčasťou Kolégia. A tak vznikla Akadémia veľkých diel.“
Dnes program obsahuje nielen literatúru, ale aj film, hudbu a maľbu. Každé dielo prechádza prísnym výberom – musí byť hodnotné, nadčasové, primerané veku študentov a žánrovo pestré. „Nejde o to, aby sme si odškrtli ‘povinné diela’, ale aby sme vybrali tie, ktoré dokážu rozprúdiť premýšľanie a diskusiu.“
Diskusia, ktorá búra bariéry
V Akadémii veľkých diel nie je cieľom, aby si študent len prečítal knihu či pozrel film. To hlavné sa deje potom – keď sa o diele začne hovoriť.
„Spoločná diskusia o diele nám pomáha odhaliť viac, ako keby sme to robili sami. Pýtame sa, hľadáme odpovede, konfrontujeme svoje názory. A zistíme, že to, čo si myslíme, nemusí byť jediné správne riešenie,“ vysvetľuje Miroslava.
Podľa nej má tento spôsob práce so študentmi obrovskú silu – dokáže prebúravať bariéry medzi ľuďmi.
„Neraz sa stane, že dvaja spolužiaci, ktorí by sa inak sotva rozprávali, počas hodiny zistia, že ich spája rovnaký pohľad na nejakú hodnotu alebo otázku. Vzniká atmosféra dôvery a rešpektu – a to je v triede na nezaplatenie.“
Diskusia má aj ďalší rozmer – učí mladých kultivovane vyjadriť nesúhlas, počúvať ostatných a premýšľať nad dôvodmi, prečo niekto vidí vec inak.
„V bezpečnom prostredí si môžu ‘vyskúšať’ rôzne životné situácie bez toho, aby ich museli reálne zažiť. To formuje nielen ich myslenie, ale aj charakter.“
Zo škôl do života
Akadémia veľkých diel dnes funguje na približne 60 miestach po Slovensku – od stredných a základných škôl až po programy pre dospelých. Miroslava však vníma, že jej potenciál siaha ďaleko za školské lavice.
„Vzdelávanie by nemalo končiť maturitou alebo diplomom. Chcem, aby sa tento program dostal do knižníc, k seniorom, do firiem… všade tam, kde sú ľudia, ktorí chcú rásť a premýšľať o živote,“ hovorí.
Aj preto dnes pracuje na rozšírení akadémie do zahraničia. „Otázky o živote sú univerzálne. Či ste Slovák, Brit alebo ktokoľvek iný – všetci riešime tie isté dilemy. Láska, spravodlivosť, čestnosť, odvaha… tie sa nemenia.“
Pre Miroslavu je jej práca viac než len projekt. Je to misia, ktorá má zmysel. „Vidím, že tento spôsob vzdelávania má reálny dopad. Nielen na študentov, ale aj na učiteľov, ktorí si často uvedomia, že sa vďaka nemu zmenili aj oni sami. To je pre mňa ten najkrajší moment.“ A čo by odkázala mladým ľuďom?
„Treba vykročiť. Ak po niečom túžite, urobte krok. Odvaha je prekonať strach a hľadať cestu k pravde.“
