MIROSLAV KAFKA
Nina Fabiánová chodila na Piaristické gymnázium v Nitre. Absolvovala už všetky 3 sylaby Akadémie veľkých diel. To znamená, že počas troch rokov mala možnosť spoznať 75 veľkých diel. Hovorí, že ju vždy veľmi zaujímalo umenie a aj preto sa prihlásila do Akadémie. Tá však nielenže naplnila jej záujem o umenie, ale taktiež jej dala možnosť zakúsiť, čo znamená komunita a túžba po objavovaní.
Podľa Niny je Akadémia výnimočný projekt. „Myslím si, že čo sa týka vzdelávania o umení, Akadémia na Slovensku vypĺňa dieru na trhu. Minimálne u nás v Nitre,“ hovorí študentka, ktorá chodila aj na výtvarnú aj na hudobnú, ale Akadémia bola podľa nej iná. „Môcť skúmať diela do hĺbky a popri tom ešte aj vytvárať prijímajúcu komunitu. To bola myšlienka, s ktorou som sa prvýkrát stretla v Akadémii. Bola som z nej nadšená,” dodáva Nina.
Práve komunita je podľa Niny časťou Akadémie, ktorá môže osloviť dnešných tínedžerov. „V súčasnosti sú rozšírené rôzne online komunity, ktoré vedia byť fajn, ale nemyslím si, že vedia nahradiť priamy kontakt s ľuďmi,“ myslí si študentka, ktorá vidí, že Akadémia sa o to snaží – vytvárať živé spoločenstvo medzi študentmi, ktorí častokrát žijú v izolácii svojich internetových bublín.
No Nina nehovorí len o takej hocijakej komunite. Na mysli má komunitu založenú na zdieľaní spoločného zážitku z veľkých diel, ktoré spoločne čítajú, pozerajú, či počúvajú. Skúste si predstaviť slovenskú Dead Poets Society – film s Robinom Williamsom v hlavnej úlohe, o stredoškolákoch, ktorí znovuzaložia „Spoločnosť mŕtvych básnikov“. V nej si spoločne čítajú poéziu, nechávajú sa inšpirovať životmi mŕtvych básnikov a snažia sa „žiť až do špiku kosti”. Alebo si predstavte stredoškolskú verziu Inklings – úzku diskusnú skupinu priateľov a literárnych nadšencov, ktorej členmi boli okrem iných aj C. S. Lewis a J. R. R. Tolkien. Navzájom si čítali zo svojich diel, debatovali o príbehoch a v neposlednom rade pri tom fajčili z fajok.
Nina uznáva, že niekomu sa jej zážitok s Akadémiou môže zdať zidealizovaný. „Začínala som štúdium na strednej škole a prvýkrát som sa stretla so skupinou ľudí, ktorá spolu so mnou chcela viac porozumieť umeniu. Nečudo, že som bola nadšená. Ja sama som sa vďaka Akadémii viac ponorila do otázok a myšlienok, ktoré umenie otvára,“ dodáva študentka.
Skúsenosť a nadšenie, ktoré zažívala na seminároch Akadémie ju povzbudili a motivovali hľadať ďalšie projekty zamerané na rozvoj mladých ľudí. „V jednej chvíli som si povedala: ,Poďme nájsť aj iné programy, do ktorých sa môžem zapojiť a v ktorých môžem znova hľadať samú seba!’ A tak som sa zapojila aj do ďalších vzdelávacích projektov. A bola som tiež súčasťou rôznych Erazmov,” vysvetľuje Nina.
A čo konkrétne na Akadémii ju nakoplo do poznávania ďalších programov? „Myslím, že som opäť chcela zažiť pocit, ktorý som mala v prvom ročníku Akadémie. Chcela som zažiť to, že idem vyskúšať skvelú vec. Spoznávať nové svety, o ktorých som dovtedy nemala ani poňatia,“ objasňuje študentka.
Niekto by možno povedal, že by Nina mala viac času venovať programom, ktoré sa javia praktickejšie ako Akadémia veľkých diel. Programom, ktoré sa venujú problémom „reálneho života“. No, ako hovorí Nina, stretnutie s umením je rovnako dôležitá ako praktické vzdelávanie.
„Myslím si, že to dokonale vystihuje citát z tohtoročného akadémiovského filmu Cézar musí zomrieť. V závere filmu jedna z postáv povie: ,Až keď som spoznal umenie, tak som si prvýkrát uvedomil, že som bol v cele.’“ Akadémia veľkých diel je teda podľa Niny jedinečná v tom, že na rozdiel od iných, na zručnosť zameraných programov pre mladých, sa Akadémia snaží ľudí pozvať zastaviť sa. „Akadémia študentom hovorí „OK, ale zamyslite sa nad tým všetkým,” dodáva študentka.