top of page

Prečo by sme mali čítať celé diela?

(podľa amerického inštitútu CiRCE)


Prinášame preklad textu z dielne Circe inštitútu, ktorý podobne ako Akadémia veľkých diel ponúka semináre k veľkým dielam, ale v Amerike. Autor textu v ňom rozoberá to, že aj keď sa na prvý pohľad zdá, že vybrať si časť diela miesto celku je atraktívnejšie, užitočnejšie a funkčnejšie, opak je pravdou. Ponúka tiež päť dôvodov, prečo čítať diela vcelku. Prajeme príjemné čítanie.

Väčšina detí by radšej vynechala jedlo, aby dostala dezert. Dezert je sladší a chutnejší, hoci menej výživný ako vyvážený hlavný chod. Napriek tomu, ak majú rodičia svoje deti radi, zvyčajne budú trvať na tom, aby dieťa zjedlo hlavne večeru. Sladkosti môžu byť vrcholom a vyvrcholením večere, ale nemožno ich mať bez skutočného jedla. Dezert je na to, aby doplnil hlavné jedlo, nie naopak.


Klasické školy čelia podobnému problému s veľkými dielami. Pýtajú sa, či by mali školy trvať na čítaní celých diel, alebo môžu vyberať najlepšie časti? Žiaci predsa nemusia prečítať celú knihu Za hranicami dobra a zla, aby pochopili Nietzscheho, tvrdia obhajcovia výsekov. Dokonca aj Homér prikyvuje, tak prečo by si študenti nemohli prečítať len to najdôležitejšie z Iliady?


Druhým argumentom je, že staré knihy sú časovo náročné. Sú dlhé. Vyžadujú si veľký časový záväzok aj úsilie a väčšina študentov je voči ich prínosu skeptická.


Úryvky sa preto zdajú byť lákavou možnosťou z ďalších dôvodov. Ak by študenti mali čítať to najlepšie, čo bolo myslené alebo povedané, prečo by to nemalo platiť aj pre knihy samotné? Koniec koncov, nie všetky časti knihy sú rovnako skvelé. Prečo nečítať najlepšie časti najlepších kníh? Niektoré časti veľkých kníh majú predsa väčší vplyv ako iné; môže niekto vymenovať viac ako štyri mestá zastúpené v Homérovom zozname lodí? Keďže prečítať každú veľkú knihu počas štúdia na strednej škole (nehovoriac o celom živote) nie je možné, školy by mali zefektívniť svoje učebné osnovy tak, aby sa žiaci v širokom rozsahu oboznámili s veľkou tradíciou.


Študenti taktiež nemajú dostatok času venovať sa čítaniu celých diel. Sú pod tlakom športu, práce a dôležitejších predmetov, ktoré si vyžadujú objektívne odpovede, ako je chémia alebo matematika, či informatika. Prečo musia tráviť toľko času čítaním dlhých politických traktátov, ktoré by sa dali zhrnúť do niekoľkých viet a filozofických argumentov? 


Nie je taktiež potrebné čítať celé diela, keď najdôležitejšie momenty poskytujú dostatočnú predstavu o celku a úryvky môžu dokonca vytvoriť väčšiu chuť na celok. Nie je potrebné zjesť celý koláč, aby sme vedeli, že je orechový, tak prečo musia študenti čítať celú knihu, aby vedeli, že je skvelá? Koniec-koncov prečítaním celého diela sa nezískava žiadna prestíž, tak načo.


Študenti a učitelia sa k úryvkom obracajú aj preto, že veľké diela sú náročné. Študenti jednoducho nemajú kapacitu na to, aby vysledovali dlhý argument zložitého mysliteľa. Nedokážu sledovať Aristotela na 300 stranách. Prečo je potrebné, aby sa žiaci predierali odsekmi bez porozumenia len preto, aby sa dostali k jednej časti, ktorú zvládnu? Je to demoralizujúce, frustrujúce a môže to študentov navždy odradiť od čítania.

Napriek tomu čítajme celé diela


Hoci väčšina škôl by si nekúpila antológiu alebo nevytvorila vlastný výber zaujímavostí ako výhradný program programu veľkých diel, existujú dobré dôvody, prečo by sa úryvky nemali stať hlavnou zložkou klasického programu vôbec.


Diela sú kompletné látky. Nedajú sa rozdeliť a prenajať bez toho, aby sa zásadne zmenil ich význam. Autori komunikujú na rôznych úrovniach: slovo, veta, odsek, časť, dielo. Úryvky eliminujú uvažovanie o diele ako celku – čo je pravdepodobne najdôležitejšia časť jeho významu. (1) Keď vytrhneme vybrané úryvky z kontextu, význam celku sa zastiera.


Ďalej sa mení aj význam vyňatého úseku (2). Odstránením miesta v diele stráca výber okolitý kontext. Predstavte si náčrt uhlím, ktorý bol odstránený z bieleho pozadia. Čo sa stane, keď sa diamant presunie z čierneho zamatu a položí sa na biely hodváb? Keď sa zvýraznené prvky vytrhnú zo svojho miesta v príbehu, prestávajú existovať ako zvýraznené prvky, ale stávajú sa náhodnými kuriozitami, ktoré sa od seba nedajú rozlíšiť.


Výňatky majú pre študentov nebezpečné dôsledky aj preto, že vzbudzujú falošnú dôveru (3).


Môžu si myslieť, že poznajú Aristotelovu Etiku, pretože si prečítali úvodné časti o šťastí a zlatej strednej ceste, ale úplne ignorovali jeho dlhé diskusie o spravodlivosti alebo intelektuálnych cnostiach. To môže študentov viesť k presvedčeniu, že zvyšok diela je nedôležitý. „Toto som už preberal. Zvyšok už čítať nemusím.“ Predstavte si, že by ste študentom dovolili vidieť iba úsmev Mony Lisy alebo počuť tridsať sekúnd Beethovenovej Deviatej. „Videl/počul som tú najdôležitejšiu časť. Načo mi je zvyšok?“


(4) Keď sú študenti zbavení náročnej úlohy pracne si prečítať celé dielo, strácajú schopnosť sledovať trvalý argument alebo rozprávanie od začiatku do konca. Ak v v Platónovej Republike skáču, študenti strácajú trvalú víziu spravodlivosti, ktorú Platón pretkáva svojou filozofickou poéziou. V dobe zvukových hlášok a sloganov potrebujú žiaci viac ako kedykoľvek predtým počúvať komplexné argumenty  chápať kontext, smerovanie, účel a zložité vedľajšie vety, ktoré akoby sa nikdy nekončili. Väčšina by uznala, že náš diskurz oslabuje obmedzená slovná zásoba, ale náš dialóg trpí aj vtedy, keď sme takí intelektuálne ochabnutí, že nedokážeme pochopiť žiadnu vetu s viac ako dvoma časťami.


(5) Prístup zameraný na úryvky ohrozuje študentov, pretože zastiera skutočného učiteľa cnosti. Učiteľom je text. Keď sa diela excerpujú z ich kontextu, stavia to editora na vyššiu úroveň ako autora. Učiteľ/antológ rozhoduje o tom, čo je najdôležitejšou časťou diela, pričom autor zostáva umlčaný a má zakázané protestovať. Študenti sú tak vydaní na milosť a nemilosť tvorcovi výňatku, ktorý nemusí vedieť, aké časti by boli pre autora alebo študenta najdôležitejšie alebo najpamätnejšie.


Ak chcú klasické školy pestovať úctu k starým veciam, mali by sa prikloniť k autorom starých kníh a nechať ich hovoriť za seba. Nepoužívajte na hodinách úryvky okrem drobných doplnkov k celým dielam. Podriaďte sa autorovmu učeniu bez vlastných redakčných úbytkov alebo úprav. Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ukážme, že to platí aj pre veľkých učiteľov dejepisu a kultúry.

Austin Hoffman, učiteľ a autor

 

Článok bol upravený pre potreby Akadémie veľkých diel a slovenského kontextu.

Uverejnené v spolupráci s CiRCE INSTITUTE, preložil Samuel Prílepok.

Kommentare


bottom of page