Študentka Akadémie: Nečakala som, že ma nadchnú knihy

KRISTÍNA TOMEKOVÁ, KATARÍNA ADAMČÁKOVÁ


Na začiatku bola skeptická, lebo ju knihy vôbec nebavili. Dnes si niektoré diela prečíta viackrát a aby ich mala po ruke, začala si ich kupovať. Ako je to možné? O svojej skúsenosti s Akadémiou veľkých diel nám porozprávala študentka Súkromného bilingválneho gymnázia Česká v Bratislave - Miška Dolinská. V rozhovore okrem iného približuje aj to, ako prekonala hlavné prekážky prihlásenia sa do programu, ako u nich prebiehajú semináre aj to, čím ju diela oslovili a čo si z nich odniesla do života.



Aký bol tvoj prvý kontakt s Akadémiou? Ako si vnímala umenie predtým?


Keď som prišla na prvý seminár Akadémie, rozprávali sme sa o jednej maľbe od Van Gogha. O obraze som nič nevedela a nechápala som, ako sa mám naň pozerať a ako ho vnímať. Keby som ho videla v galérii, asi by som okolo neho iba prešla a povedala si, aké to je pekné. Na seminári Akadémie sme diskutovali o priateľstve, ktoré bolo na obraze zachytené, a o tom, prečo sa niekedy priatelia zrazu rozídu inými cestami, ako je to možné a koho je to chyba. Zrazu som videla, čo všetko si môžem na obrazoch všímať, ako sa asi cítil autor a nad čím premýšľal, keď maľoval ten obraz. Po seminári som si vyhľadala ešte niekoľko jeho obrazov, ktoré sme dostali odporúčané v online knižnici.



A čo knihy, ktoré v programe tvoria polovicu syláb?


Hoci som knihami bola obklopená od malička, nikdy som sa neponorila do žiadnej natoľko, že by ma skutočne bavila. Bolo pre mňa ťažké nájsť takú, ktorá by ma zaujala. Preto som bola skeptická, či ísť do Akadémie, keď ma nebavilo čítať ani povinné diela na literatúre. Prvé dielo, ktoré sme mali čítať v Akadémii, bolo dokonca filozofické dielo od Platóna. Zaujalo ma, že zrazu ideme do hĺbky, rozmýšľame, čo by sme sa z neho mohli naučiť, aké chyby urobili postavy príbehu, ako by sme sa my zachovali v ich situácii. Tak ma to nadchlo, že som si dokonca sama kúpila už niekoľko kníh.



V čom sa podľa teba semináre Akadémie líšia od bežného vyučovania?


Hlavný rozdiel je v tom, ako naša učiteľka vedie tú hodinu. A všetci, čo sme tam, sme sa vopred pripravili a baví nás to. Nerozprávame sa iba o deji, ale diskutujeme napríklad o tom, ako sa nejaká postava v diele vyvíjala, čo ju zmenilo, alebo čo môže znamenať ten a ten detail či symbol.


Začala som sa pozerať do hĺbky diel a z každého sa učím niečo nové o sebe, o druhých, o svete. To som vôbec nečakala! V diskusii so spolužiakmi vidím nejakú vec či problém úplne inak a získavam nový pohľad. Spolu sa zamýšľame nad vecami z úplne inej perspektívy. Niekedy sa na seminári aj pohádame o tom, čo je a nie je pravda. Veľmi si to užívam. Ak by sme sa takýmto spôsobom rozprávali aj v škole, možno by sme si ani nevšimli, že už hodinu a pol nadšene debatujeme o “nudnej povinnej literatúre”.



Takže rozdiel je podľa teba v tom, ako učiteľ vedie seminár, v tom, ako sa naň pripravujete, a v tom, čo na seminári riešite. Mohla by si nám viac priblížiť tvoju prípravu na seminár?


Naučila som sa, že je lepšie prečítať si dielo dvakrát. Lebo niekedy zabudnem a neviem si spomenúť na detaily. Sobota je pre mňa deň, kedy sa vôbec neučím a vtedy si prečítam alebo pozriem dielo prvýkrát. Pred seminárom, ktorý máme vo štvrtok, sa pozriem na dielo druhýkrát. Pri druhom čítaní sa sústreďujem na pasáže, ktoré ma najviac zaujali alebo naopak ktorým som veľmi neporozumela. Robím si k tomu aj poznámky, aby som sa o ne mohla na seminári oprieť.


Pri čítaní jednej poviedky som po prvom prečítaní mala pocit, že je to výborná kniha. Pri druhom čítaní som sa mohla sústrediť na detaily príbehu a zrazu mala tá poviedka úplne inú dynamiku.


Zistila som, že keď si dielo nechám uležať v hlave a po nejakom čase sa k nemu vrátim, môžem mu lepšie rozumieť.





Máš na to dosť času?


Časový harmonogram bola primárna vec, ktorej som sa obávala, keď som išla do Akadémie. Nevedela som, či to budem stíhať. Ale paradoxne, vďaka Akadémii som sa naučila lepšie si rozložiť čas. Kvôli seminárom som začala vynechávať jeden deň v týždni volejbalový tréning. Na druhý deň po seminári sa ma na tréningu pýtajú, o čom sme sa tentokrát rozprávali. Dáva to tomu iný rozmer, keď môžem aj s nimi zdieľať tieto témy.


V čom spočíva to lepšie rozloženie času?


Predtým by som strávila večer tým, že by som napríklad pozerala seriál. Teraz si namiesto toho pustím hudbu a rozmýšľam nad tým, o čom sme sa na Akadémii v ten deň rozprávali, vraciam sa k témam a opakujem si otázky zo semináru. Nad niektorými myšlienkami rozmýšľam ešte týždne a niektoré myšlienky som zatiaľ nespracovala.



Vráťme sa ešte k tomu, čo ťa napokon motivovalo prihlásiť sa do Akadémie?


Veľmi ma motivovalo, akým spôsobom k tomu pristupovala naša učiteľka, ktorá vedie náš klub. Pamätám si jej entuziazmus a radosť, s ktorou vošla do triedy a hovorila nám o programe. Najviac ma utvrdil ukážkový seminár, ktorý mi ukázal, že Akadémia bude úplne o niečom inom ako povinné čítanie na slovenčine.



Aké si mala prvé dojmy?


Na začiatku mi prišlo 90 minút strašne veľa. Teraz mám pocit, že niekedy aj dve hodiny sú na jedno dielo málo. Neraz aj dva týždne rozmýšľam nad tým, o čom sme sa rozprávali na hodine. Keď skončí seminár, zvykneme si zavolať s mojou kamarátkou, s ktorou som sa aj prihlásila do programu, a pokračujeme v diskusii ďalej.



V klube ste z viacerých tried, mnohí ste sa predtým nepoznali. Ako ste sa zladili?


Spolu je nás pätnásť. Na prvých seminároch sme sa prekrikovali. Počúvala som druhých, ale už som sa hlásila, lebo som si chcela povedať svoj názor. Ako sme pokračovali v seminároch, postupne sme sa naučili aktívne sa počúvať. Už nepotrebujeme dvíhať ruky ako na iných hodinách. Všetci rešpektujeme, že každý z nás má svoj názor, takže ho vždy vypočujeme. Iba si zapne mikrofón a začne hovoriť. A keď si ho zapnú dvaja, vieme si odovzdať slovo a dať si priestor.



A čo diela a témy, ktoré ste na seminároch rozoberali - ktoré z nich v tebe najviac zarezonovalo?


Hľadanie zmyslu života od Viktora Frankla. Ako dieťa som navštívila Osvienčim a pamätám si, ako ma tam celý čas až triaslo. Keď som čítala toto dielo, uvedomovala som si, aké to tam naozaj bolo. Dalo mi to priestor uvažovať nad tým, čo je pre mňa v živote dôležité. Srdce sa mi naplnilo vďačnosťou za to, že môžem ráno vstať a ísť sa naraňajkovať, že môžem hocikedy objať moju maminu.


Táto kniha mi tiež dala priestor na upevnenie si svojich hodnôt. Už som ju prečítala štyrikrát a vždy som z nej hotová. A to hovorím ja, ktorá som ešte pred pár mesiacmi takmer vôbec nečítala knihy. Vďaka dielam a diskusiám o témach, ktoré diela otvárajú, sa mi mení názor na to, čo je dôležité a rozmýšľam nad tým, kto som ako človek.





Dospela si aj k nejakým záverom?


Uvedomila som si, aké mám šťastie, že žijem v dobe, v ktorej sa nemusím báť, že príde niekto, kto vyvraždí celú moju rodinu. Pri filme Skafander a motýľ som si uvedomila, že z jednej sekundy na druhú sa nám môže zmeniť celý život a všetko, čo máme, môže byť preč. Premýšľala som nad tým, aké dôležité je tešiť sa zo života od začiatku do konca a milovať ľudí, ktorých máme okolo seba. Keď som ten film dopozerala, napísala som všetkým mojim kamarátom, ako veľmi mi na nich záleží.



Máš aj otázky, na ktoré si ešte nenašla odpoveď?


Pri čítaní Chestertonových poviedok som uvažovala nad tým, či platí, že malé klamstvo nie je vždy zlé a milosrdná lož môže byť niekedy dobrá. Ostala vo mne otázka, či je vždy dobré povedať pravdu, aj keď je krutá, alebo je v poriadku povedať milosrdnú lož. Strašne mi to vŕta v hlave.



Ak by si to mala zhodnotiť, čím je pre teba Akadémia?


Je pre mňa miestom pátrania do zákulisia známych veľkých diel, o ktorých sme už možno aj počuli a možno nás nezaujali na prvýkrát. To, čo tu robíme, je niečo, čo ešte nikto z nás nezažil. Je to cesta spoznávania seba samých, druhých, sveta okolo nás a zamýšľame sa nad vecami, nad ktorými by sme sa vôbec nepozastavili, ak by sme neboli v Akadémii.



Čo bolo pre teba najsilnejším poznaním, ku ktorému si vďaka Akadémii dospela?


Pri jednom diele sme sa rozprávali o budúcnosti a tam som si uvedomila, že nie je pre mňa dôležité mať najlepšiu kariéru, vedieť každý jeden predmet dokonale a mať samé jednotky. Zrazu som pocítila taký komfort a pokoj, že je v poriadku, ak neviem, čo ma čaká v budúcnosti. Nemusím byť pod tlakom a v strese, toto všetko sú maličkosti. Uvedomila som si, že byť šťastný, mať rodinu a milovať ľudí okolo seba, je to najdôležitejšie, čo v živote môžeme robiť. Ak budem šťastná, nikto mi nemôže povedať, že som v živote neuspela.



............................................................................................................................................................................

Akadémia veľkých diel je rozvojový program pre stredoškolákov na celom Slovensku. Prečítajte si o ňom.


Pracujeme s výnimočnými stredoškolskými učiteľmi. Pridajte sa k nim.

Páčil sa vám tento článok? Viac zaujímavého obsahu nájdete na našom blogu.