Záhadný obraz má 360 rokov. Neurologická štúdia odhalila, prečo nás Dievča s perlou hypnotizuje
- Akadémia veľkých diel
- Nov 6
- 4 minút čítania
Kúpili ho za dva guldeny, dnes má hodnotu miliónov. Skutočný príbeh Mony Lisy severu.
Prečo nás jej pohľad hypnotizuje? Veda má konečne odpoveď
Už 360 rokov sa na nás pozerá. Jej pohľad je priamy, intímny a nevyspytateľný. Obraz Dievča s perlou (približne 1665) od holandského majstra Jana Vermeera je jedným z najslávnejších umeleckých diel sveta, často prezývaný „Mona Lisa severu“. Každý rok priťahuje státisíce ľudí do múzea Mauritshuis v Haagu.
Vždy bola opradená rúškom tajomstva. Kto bola? Milenka? Dcéra? Slúžka, ako naznačil slávny román a film? A prečo nedokážeme odtrhnúť zrak od jej tváre?
Pri príležitosti tohto výročia sa pozrieme na nové objavy, ktoré nám dávajú prekvapivú odpoveď. Nejde len o umenie – ide o neurovedu.
Odhalené tajomstvo príťažlivosti
Múzeum Mauritshuis sa spojilo s holandskými neurovedcami, aby pomocou moderných technológií zistili, čo presne sa deje v našom mozgu, keď sa na obraz pozeráme. Výsledky sú fascinujúce.
Pomocou EEG (snímanie elektrickej aktivity mozgu) a MRI (magnetická rezonancia) vedci zistili, že Dievča s perlou vyvoláva v mozgu unikátny jav. Na rozdiel od iných obrazov, dokonca aj od Rembrandtových portrétov, nás Vermeerovo dielo „uväzní“ v špecifickej slučke.
Odborne sa to nazýva „slučka trvalej pozornosti“ (Sustained Attentional Loop).
Funguje to ako magnetický trojuholník. Náš pohľad najprv automaticky zamieri k očiam dievčaťa. Odtiaľ skĺzne k jej pootvoreným ústam a následne k lesklej perlovej náušnici. Z perly sa však náš zrak okamžite vráti späť k očiam.
Tento cyklus sa niekoľkokrát podvedome zopakuje. Náš mozog je doslova „zacyklený“ a núti nás pozerať sa na obraz dlhšie, ako na ktorékoľvek iné dielo. Ako poznamenal jeden z vedcov, „musíte ju milovať, či chcete alebo nie“.
Obraz, ktorý sa pozerá do vás
Štúdia odhalila ešte niečo pozoruhodnejšie. Pri sledovaní obrazu sa najviac aktivuje časť mozgu zvaná prekuneus. Prečo je to dôležité?
Táto oblasť sa nespája len s videním, ale predovšetkým so sebareflexiou, sebauvedomením a epizodickou pamäťou – teda s našimi osobnými spomienkami.
Inými slovami, keď sa pozeráte na Dievča s perlou, nepozeráte sa len na portrét. Obraz vo vás aktívne spúšťa procesy sebareflexie. Je to dialóg. Ako povedala riaditeľka múzea Martine Gosselink: „Tento obraz je iný. Díva sa priamo na vás.“
Názov: Dievča s perlovou náušnicou,
autor: Jan Vermeer,
rok vzniku: okolo 1665,
technika: olej na plátne,
rozmery: 44,5 cm × 39 cm,
umiestnenie: Mauritshuis, Haag.
Sila originálu: Prečo sa oplatí ísť do múzea
Výskum priniesol aj ďalší kľúčový poznatok pre všetkých milovníkov umenia. Vedci porovnávali reakcie mozgu na originálny obraz v múzeu s reakciami na dokonalé digitálne reprodukcie.
Zistili, že emocionálna odozva v mozgu diváka je pri pohľade na skutočný, fyzický originál až desaťkrát silnejšia ako pri pohľade na kópiu.
Textúra plátna, jemné vrstvy farby, skutočné svetlo odrážajúce sa od 360-ročných pigmentov – to všetko vytvára zážitok, ktorý žiadna obrazovka nedokáže napodobniť. Potvrdzuje to, že stretnutie so skutočným umením je nenahraditeľné.
Vyskúšaj si Akadémiu na obraze Dievčaťa, čítajúceho list – ten taktiež patrí k najznámejším obrazom Johannesa Vermeera, patriacim do obdobia takzvanej zlatej éry Holandského maliarstva.
Kto vlastne bola? Mýty a fakty
Neurológia nám teda vysvetlila prečo je obraz hypnotizujúci. Ale otázka kto na ňom je, zostáva.
Historický román (1999) od Tracy Chevalierovej a následný film (2003) so Scarlett Johansson spopularizovali teóriu o mladej slúžke Griet, ktorá sa tajne stala Vermeerovou múzou. Je to krásny príbeh, no je to fikcia.
Pravdou je, že identita dievčaťa je neznáma. Pravdepodobne ňou bola Vermeerova najstaršia dcéra Maria. Nejde však o portrét v pravom zmysle slova.
Dielo patrí do holandského žánru „tronie“ – išlo o štúdiu charakteru, anonymnej tváre, ktorá mala predviesť maliarovu zručnosť, exotický odev (turban) a zaujímavú fyziognómiu.
Nové objavy menia všetko
Hoci identitu nepoznáme, nedávny vedecký projekt „The Girl in the Spotlight“ nám o obraze prezradil viac ako kedykoľvek predtým.
Pozadie nie je čierne: Najväčším odhalením je, že Vermeer dievča nenamaľoval v prázdnej čiernej tme. Dôkladné skenovanie odhalilo, že za dievčaťom bol pôvodne tmavozelený záves. Pigmenty (indigo a luteolín) však za tri a pol storočia vybledli a stmavli do dnešnej podoby.
Má mihalnice: Dlho sa verilo, že Vermeer mihalnice nenamaľoval, aby tvár pôsobila viac idealizovane. Makro-fotografie však odhalili drobné, jemné chĺpky okolo očí. Tento detail potvrdzuje, že Vermeer maľoval podľa skutočnej, živej modelky.
Globalizácia 17. storočia: Analýza pigmentov ukázala, aký bol Vermeerov svet prepojený. Ultramarínová modrá v turbane pochádza z kameňa lapis lazuli, ktorý sa ťažil výlučne v dnešnom Afganistane. Červená farba na perách je z karmínu od hmyzu žijúceho na kaktusoch v Mexiku. A olovo pre bielu farbu náušnice pochádza z anglického Peak District.
Z dvoch guldenov ikona
Príbeh obrazu je rovnako neuveriteľný ako jeho technika. Po Vermeerovej smrti upadlo jeho dielo na takmer dve storočia do zabudnutia.
V roku 1881 kúpil zberateľ Arnoldus des Tombe tento obraz na aukcii v Haagu za smiešnu sumu dva guldeny a tridsať centov. Bol v zlom stave a takmer bezcenný. Keďže nemal dedičov, v roku 1902 ho aj s ďalšími dielami daroval múzeu Mauritshuis.
Dnes je Dievča s perlou neoceniteľným pokladom. Už to nie je len maľba. Je to kultúrny fenomén, ktorý inšpiroval knihy, filmy a dokonca aj street-art umelca Banksyho.
Záhada identity dievčaťa možno nebude nikdy vyriešená. No vďaka vede už aspoň vieme, prečo je jej 360-ročný pohľad stále taký neodbytný.
Autor: Andrea Boháčová,
zástupkyňa riaditeľky Akadémie Veľkých diel.
Sledujte ma aj na Linkedine.
