Vyskúšajte si Akadémiu
Ponúkame malú ochutnávku toho, ako s dielami pracujeme. Zažite si jednotlivé diela a ich príbehy, reflektujte ich či už sami, v dvojici alebo v skupine s pomocou pripravených otázok. Povzbudzujeme vás k vytvoreniu si svojich vlastných otázok, ktoré vo vás dielo vyvolalo.
Toto je naozaj iba ochutnávka. Každý seminár Akadémie má 90 minút, stretne sa
na ňom 7 až 15 študentov s učiteľom, ktorý diskusiu moderuje a prináša množstvo ďalších otázok týkajúcich sa diela. Na niektoré semináre sa vyžaduje dlhšia príprava, ktorá prebieha doma (napr. čítanie poviedky, pozretie celovečerného filmu).
Dievča, čítajúce list
Autor: Johannes Vermeer
Namaľovaný: 1657 - 1659
Obdobie: Zlatý vek holandského maliarstva
Obraz Dievčaťa, čítajúceho list patrí k najznámejším obrazom, patriacim do obdobia takzvanej zlatej éry Holandského maliarstva. Vidíme na ňom mladé dievča z profilu, čítajúce list pri otvorenom okne. V skle okna môžeme vidieť odraz tváre. Veľký priestor na pravej časti obrazu zaberá zelený záves, zavesený cez očká na žrdi. V ľavej časti obrazu zas vidíme menší červený záves, visiaci na okne. Po ľavici dievčaťa leží pokrčený ornamentálny obrus, rozsypané ovocie v miske a stolička, na ktorej je niečo položené alebo sediace.
Obraz sa dnes nachádza v Drážďanskej galérii starých majstrov. Od roku 2017 prebiehali intenzívne práce na obnove obrazu. A v septembri roku 2021 odhalili, že pôvodný Vermeerov obraz vyzeral inak, ako sme si doteraz mysleli. K jeho premaľovaniu došlo dokonca až po Vermeerovej smrti. Pred reštaurovaním bola na pozadí obrazu iba biela stena. To umožňovalo obraz čítať nejakým spôsobom. Dnes už však vieme, že na stene obrazu visel pôvodne obraz (obraz v obraze). Vidíme na ňom Cupida (Amora), rímskeho boha lásky, zobrazeného ako malé bacuľaté dieťatko s krídlami a lukom, ktorým strieľa svoje šípy lásky. Obraz tak ponúka nové interpretácie. Skúste porovnať obe verzie.
Otázky na zamyslenie a diskusiu:
-
Ktorá verzia obrazu je lepšia? Prerobená s bielou stenou alebo tá celkom pôvodná, s Amorom na stene?
-
Johannes Vermeer tam však boha lásky namaľovať chcel. Prečo ho tam namaľoval? A prečo by niekto boha lásky zamaľoval na bielo?
-
Čo sa dočítalo dievča z listu? Ako sa cíti? Na čo myslí? Má to nejaký súvis s obrazom na stene?
-
Viete sa vcítiť do situácie a pocitov dievčaťa? Čo by ste v ruke držali vy?
-
Prečo je, podľa vás, obrus vedľa dievčaťa pokrčený a ovocie rozsypané? Prečo je otvorené okno dokorán? A prečo je na obraze obrovský zelený záves?
Recomposed vs. Štvoro ročných období
Autor: Antonio Vivaldi/Max Richter
Skomponované: 1717 - 1718/2012
Obdobie: barok
V roku 2012 „prerobil“ britský skladateľ nemeckého pôvodu Max Richter skoro 300 rokov staré hudobné dielo talianskeho skladateľa Antonia Vivaldiho. Konkrétne šlo o Vivaldiho Štvoro ročných období. Svoje nové dielo nazval Recomposed by Max Richter (Recomposed = znovu zložený). Richter sa rozhodol spracovať Vivaldiho dielo nanovo nie preto, že by mal problém s originálom, ale chcel sa pozrieť na dielo s odstupom a priblížiť ho súčasnému poslucháčovi. Podarilo sa mu to? Vypočujte si klasické dielo Štvoro ročných období a následne Recomposed verziu.
Otázky na zamyslenie a diskusiu:
-
Ktorá verzia sa vám páči viac a prečo?
-
Koľko percent podľa vás Richter z Vivaldiho originálu vyradil?
-
Je Richterova verzia diela originálna?
-
V čom tkvie originálnosť v umení?
-
Prináša vám Richterova nová verzia Vivaldiho iný pohľad na toto klasické dielo? V čom áno, v čom nie?
Spev o mne
Autor: Walt Whitman
Vydaný: 1855
Obdobie: prekliati básnici, americká moderna
Walt Whitman vydal v roku 1855 (na vlastné náklady a anonymne) zbierku básní Steblá trávy (Leaves of Grass). Básne boli iba očíslované a bolo ich 52 - na každý týždeň v roku jedna. Najznámejšou sa stala tretia báseň Spev o mne, ktorá sa považuje za jednu z najvýznamnejších básní americkej literatúry.
Vypočujte si báseň v interpretácii známych slovenských osobností. Interpretáciu pripravila RTVS v rámci cyklu Chvíľka poézie - v tomto cykle nájdete aj mnoho iných hodnotných básní. Nech vás neodradí publicistický začiatok, báseň vo videu začína od 1:12. V angličtine si môžete pozrieť projekt Whitman, Alabama, v ktorom sú recitované básne spomínanej zbierky. Báseň v slovenčine sa vám zobrazí po kliknutí na obrázok nižšie.
Otázky na zamyslenie a diskusiu:
-
Ktorý verš vás najviac zaujal? Prečo?
-
Ako k vám prehovára? Ako sa mu podarilo osloviť vás?
-
Naučili by ste sa ho aj naspamäť? Prečo áno/nie?
-
O čom je celá báseň?
-
Prečo je práve táto báseň z celej zbierky považovaná za jednu z najvýznamnejších básní americkej kultúry?
-
V čom je americká kultúra podobná a v čom odlišná tej slovenskej?
Som tu
Režisér: Spike Jonze
Nahraný: 2010
Americký režisér Spike Jonze, ktorý ešte v minulom tisícročí začínal videoklipmi pre Beastie Boys, Daft Punk alebo Björk v roku 2010 rozpovedal príbeh lásky dvoch robotov žijúcich v Los Angeles. Dej tohto polhodinového filmu vychádza z knihy The Giving Tree z roku 1964 a hlavná postava je pomenovaná po jej autorovi Shelovi Silversteinovi. Jonze film situoval do blízkej budúcnosti, v ktorej roboti vybavení vlastným vedomím a vôľou žijú s ľuďmi bok po boku.
Podobne ako v najoriginálnejšom romantickom filme (mimochodom, Jonzovho vrstovníka Michela Gondryho) tých rokov nultých Večný svit nepoškvrnenej mysle je on plachý introvert a ona pochabá extrovertka. Stretnú sa, najprv spolu flirtujú, potom sa zblížia. V tomto bode vzťahu by väčšina filmov skončila, Jonze však chce ísť ďalej, či skôr bližšie do ľudskej skúsenosti, až sa napokon dostane tam, kde sa film zmení na alegóriu. Keby boli všetky romantické filmy takéto dobré, boli by sme o čosi šťastnejší.
Otázky na zamyslenie a diskusiu:
-
Čo znamená zaľúbiť sa?
-
Aká je romantická láska?
-
Kde vo vzťahu končí ja a začína my?