Kontakt

dobryden@akademiavelkychdiel.sk
+421 948 049 901

Adresa

Akadémia veľkých diel

Nám. padlých hrdinov 7, P.O.Box 51

900 28 Ivanka pri Dunaji

Napíšte nám
Navštívte nás
 © Akadémia veľkých diel, 2019

Ako sa stať hrdinom

Aktualizace: bře 23

MIROSLAVA DURANKOVÁ


Nejde o to aby sme porazili morskú príšeru či zachránili šteniatka z horiaceho domu. Hrdinstvo znamená odvážne používať svoje schopnosti a vlastnosti na to, aby sme pomohli druhému aj za cenu vlastného pohodlia, času, či v krajných prípadoch vlastnej bezpečnosti. Hrdinovia nie sú iba tí, ktorí prekonávajú vonkajšie okolnosti pre dobro iných, ale aj tí, ktorí s odvahou zápasia s prekážkami vo svojom vlastnom živote.


Môže byť každý hrdina?


Takýmito hrdinami sa však nerodíme, ale stávame. Ako sa teda z celkom obyčajného človeka stane hrdina? Výskumníci Kohen, Langdon a Riches vo svojom akademickom článku The Making of a Hero: Cultivating Empathy, Altruism and Heroic Imagination ponúkajú štvorbodový ,,návod". Využívajú pri tom nemalý počet výskumov zo psychológie, pedagogiky, literatúry, sociológie a histórie.


Zistili, že keď sa pozrieme na ľudí, ktorí často konajú hrdinské činy alebo takýto čin vykonali aspoň raz (napríklad pomohli človeku, ktorý spadol na železničné koľaje, zachránili topiaceho sa v rieke alebo dlhoročne schovávali Židov pod hrozbou straty vlastného života) našli by sme štyri spájajúce znaky:


1. Títo ľudia si vopred predstavovali situácie, v ktorých by sa mohli ocitnúť a pomôcť


Premýšľali nad tým, ako by sa zachovali v náročných situáciách. Ako by sa v náhlom momente rozhodli? Ako by postupovali? Čo všetko by zvažovali? V tejto hrdinskej predstavivosti nám pomáhajú príbehy iných ľudí - či už tie vymyslené, knižné, autobiografické, sfilmované, či zachytené fotografiou.



Napríklad príbeh Viktora Frankla (v knihe Hľadanie zmyslu života) nám ukazuje ako prežiť veľmi ťažké životné situácie, ako život v koncentračnom tábore. V príbehu Nezabíjajte vtáčika od Harper Lee sa vieme zamyslieť nad tým, ako by sme konali, keby nášmu otcovi išlo o život, lebo všetci v dedine chcú smrť muža, ktorého on pred súdom obhajuje. Pri Rembrandtovom obraze Návrat márnotratného syna si môžeme predstaviť ako by sme sa zachovali, keby nás vo vážnej veci niekto žiadal o odpustenie.



2. Druhým krokom je práca na svojej empatii


Všetkých hrdinov spája zmysel vcítenia sa do iných osôb, a to nielen tých, ktorých máme radi. Ako praktické cvičenie nám poslúži zamyslieť sa ako by sme konali my, keby išlo o našu sestru, otca či spolužiaka. Príbehy v knihách a filmoch nám v tom dokážu veľmi pomôcť. Samozrejme, tu je zároveň dôležité aplikovať aj prvý bod - premýšľať nad tým, ako by som sa zachoval/a ja. Filozof John Kekes hovorí, že kombinácia príbehov a našej predstavivosti nám pomáha vyhodnotiť nielen situácie z budúcnosti, ale aj tie minulé. Asi ste už tiež boli v situácii, kedy ste si spätne povedali, prečo ste neboli tým človekom, čo sa prvý postavil v električke alebo ten, čo si všimol, že sa niekto v triede cíti zle.


Môžeme sa empaticky zamyslieť nad tým, ako by sme mohli konať nabudúce, keď sa opäť ocitneme v podobnej situácii. Akými hrdinami by sme chceli byť?



3. Hrdina potrebuje istú úroveň schopností potrebných na to, aby konal hrdinsky


Ak neviem plávať, ťažko budem zachraňovať topiace sa dieťa v jazere, ale môžem mať silný hlas a kričať o pomoc. Ak neovládam zásady prvej pomoci, ťažko budem niekomu prvú pomoc poskytovať, ale môžem mať telefón a vytočiť 112. Niekedy vieme vykonať hrdinský čin už len tým, že sme vnímaví a zaujímame sa o svojich blízkych, čo je tiež súčasťou už spomínanej empatie.


Hrdinami nie sú len silní a zruční, ale najmä ochotní, vnímaví a rýchli. No nezabúdajme, že každá dobre nadobudnutá zručnosť sa nám v nečakaných situáciách môže zísť.



4. Hrdina pomáha, kde sa dá


Ľudia, ktorí sú zvyknutí pomáhať, sa s väčšou pravdepodobnosťou stanú hrdinami, pretože si namiesto otázky ,,prečo práve ja?”, kladú otázku ,,kto, keď nie ja?”.


Prekonali zábrany, ktoré v sebe máme všetci, a to strach zo zlyhania alebo strach z toho, že budú ostatným na smiech. Výskumy ukazujú, že na to, aby sa z nás stali pravidelní ,,pomáhači” stačí aj jediný dobrovoľnícky zážitok z detstva.


Aj pri tomto pravidelnom pomáhaní pomáha empatia, morálna predstavivosť a príbehy: naše vlastné, ako aj iných. Lebo keď je nám niekedy ťažko udržať sa v plnom autobuse, vieme pochopiť, ako ťažko môže byť starším ľuďom. A práve ja sa dnes môžem stať ich hrdinom. Keď si predstavím ťažké príbehy Slovákov emigrujúcich do Ameriky, viem si predstaviť ťažkosť tých, ktorí migrujú dnes.



Na to, aby sme mohli meniť našu kultúrnosť, potrebujeme každodenných ,,malých” hrdinov, z ktorých raz vyrastú ,,veľkí” hrdinovia. Začnime tým, že sa inšpirujeme od tých najväčších hrdinov našej kultúry. Kriticky premýšľajme, rozvíjajme svoju empatiu a pripravujme sa na to, ako by sme konali, keby …. A začnime v malom už dnes. Lebo kto, keď nie my sami sa potrebujeme stať hrdinami našich vlastných príbehov?