MIROSLAVA DURANKOVÁ
Už ste to iste počuli - život je krátky na to, aby sme čítali zlé knihy. Dalo by sa povedať, že ani na tie dobré nemáme dostatok času. Aké knihy teda máme čítať? Čo je definícia dobrej a zlej knihy? Ako to viem pred preplnenými policami v kníhkupectve zistiť a kupovať len tie najlepšie?
Veľké diela
Mortimer J. Adler, americký filozof a vzdelávateľ, sa práve týmto otázkam venoval vo svojich projektoch Great Books of the Western World a Great Books Foundation. So svojím tímom vytvoril zbierku tých najvplyvnejších kníh našej západnej civilizácie, ktoré nazývame Great Books (môžeme prekladať ako veľké/skvelé knihy). Adler mal jasnú predstavu o tom, aké knihy treba čítať a jedným z jeho celoživotných cieľov bola práve propagácia týchto veľkých kníh.
Okrem toho nám vo svojej populárnej knihe How to read a book (Ako čítať knihu) Adler dáva množstvo rád ako čítať, čo čítať, aké rôzne spôsoby čítania existujú a kedy ktorý z nich používať. Povedala by som, že je to kniha, ktorou by si mal prejsť každý, kto to s čítaním myslí vážne. A ako učitelia by sme ju mali zaradiť medzi nevyhnutné čítanie pre svojich študentov.
Pyramída kníh
Ktoré knihy teda treba čítať, aby som bol dobrý čitateľ? A ako zistiť, akú knihu som práve dočítal alebo mám na poličkách svojej knižnice? Adler opisuje takzvanú pyramídu kníh, ktorá má tri úrovne. Na jej najspodnejšej priečke sa nachádza 99% kníh napísaných v našej západnej civiliácii. Týchto 99% kníh, ktoré čítame pre zábavu alebo kvôli informáciám podľa Adlera z nikoho lepšieho čitateľa nespravia.
Menej ako jedna kniha z každej stovky vydaných kníh potom patrí na druhú priečku čitateľskej pyramídy. Patria sem dobré knihy, z ktorých si niečo zoberieme, ale po ich prečítaní vieme, že sa k nim už nebudeme musieť vrátiť - a ak áno, tak len preto, aby sme si pripomenuli nejaký fakt, osviežili pamäť, či upresnili mená postáv z príbehu. Nechceme či nemusíme ju však čítať znova. Predpokladám, že väčšina z nás sa nachádza na tejto priečke. Čítame dobré knihy, ktoré nám odporučia známi alebo sme si o nich prečítali recenziu alebo len tak zo zvedavosti. Niekedy splnia naše očakávania a niekedy sme z nich sklamaní.
Ako rozlíšiť, ktorá kniha má vlastnosti skvelej knihy a môžem ju posunúť na najvyššiu priečku knižnej pyramídy? Adler odporúča pomerne jednoduchý test, ktorý skúma našu vlastnú reakciu na knihu. Keď sa totiž k nejakej knihe po čase vrátime, môžeme zistiť dve veci:
Môžeme zistiť, že v knihe je ešte menej ako si pamätáme, že v nej bolo. Zvyčajne máme tento pocit preto, lebo my sme ,,povyrástli”, dozreli, posunuli sa v živote ďalej, ale kniha to neurobila - napísaná a vydaná kniha sa už totiž nijak nevyvíja. Ak máte s knihou takúto skúsenosť, patrí kniha na druhú priečku pyramídy a teda je dobrá. Bola dobrá v tom období, keď ste ju čítali, ale teraz vás už nemá ako obohatiť.
V lepšom prípade zistíme, že kniha ,,vyrástla" s nami; že aj keď sme my o niečo múdrejší a skúsenejší a kniha sa v podstate nezmenila (lebo ju nikto nanovo neprepísal), vnímame, že nám dáva ešte oveľa viac, ako keď sme ju čítali prvýkrát. S prekvapením zistíme, že vďaka svojej skúsenosti v nej vidíme viac ako sme videli predtým a kniha nás ešte viac obohatí. V tomto prípade už hovoríme o knihách z prvej triedy - ide o Great Books.
Jednoduchá definícia kníh z najvyššej priečky pyramídy teda je, že rastú s nami a do konca života nás neprestanú obohacovať.
Je to veľmi vzácna komodita a Adler odhaduje, že medzi všetkými knihami doteraz napísanými je ich iba pár desiatok, niečo cez stovku. Samozrejme, keď si uvedomíme svoje sféry záujmu (lebo nie každý si s iskrou v očiach prečíta knihu o fyzike), tento počet sa pre každého človeka ešte zmenší.
Tieto veľké knihy by sme mali čítať a mali by byť stálou súčasťou našej knižnice. Ich zoznam nájdete napríklad tu alebo keď si vyhľadáte spojenie great books. Nájdete tam napríklad autorov ako Victor Hugo, Shakespeare, Goethe, Dickens, Dostojevskij, Thomas Mann či Franza Kafka.
Jediným možným problémom týchto veľkých kníh je, že sú náročné, často ich počet strán presahuje 400, a to je pre mnohých veľkým strašiakom. Alebo sa autorom pripisuje taká veľkosť, náročnosť a nedotknuteľnosť, že sa pri výbere kníh obávame pozrieť práve ich smerom. Ach, aká škoda.
Samozrejme na najvyššiu priečku sa nedá skočiť z oblaku. Treba sa na ňu vyškriabať. A kto sa niekedy na vrcholce škriabal vie, že najprv musel zdolať nižšie kopce, údolia, vyššie kopce a prevýšenia.
Ale ako pri turistike platí - kto skôr začne, vyššie sa dostane - to platí aj pri čítaní veľkých kníh, čím skôr začneme čítať, tým skôr sa dostaneme na vyššiu priečku a čím skôr začneme čítať knihy, ktoré nás presahujú (svojou dĺžkou, jazykom, témou), tým skôr sa dostaneme k perlám prvej priečky pyramídy. To, že mi kniha dáva zabrať neznamená, že sa mám vzdať, práve naopak.
Ktoré knihy teda treba čítať?
Čítajte knihy z prvej a druhej priečky pyramídy. Úplne sa vyhnite tej tretej. Ak by ste sa zamerali iba na prvú priečku, už teraz máte do konca života čo robiť. Odporúčam vytvoriť si vlastný zoznam kníh z originálneho Great Books. Vyberte si tie, ktoré vás lákajú, niekto vám o nich už povedal alebo ste ich už aj začali čítať, ale pre dĺžku nedokončili (napríklad takých Bratov Karamazovovcov).
Skvelou vecou na Great Books zozname je aj to, že si viete knihy zvoliť podľa témy, ktorá vás zaujíma - napríklad láska, odpustenie, či priateľstvo. Z kníh druhej kategórie si vyberte tie, ktoré prešli skúškou času alebo odporúčaním súčasných literárnych odborníkov.
A ešte jedna rada: vytvárajte si svoju vlastnú knižnicu, kde budú len tie najlepšie knihy. Možno je na čase, aby knižky Paula Coelha či ,,evitovky" v našich poličkách nahradili tie naozaj skvelé knihy.
Akadémia veľkých diel je rozvojový program pre stredoškolákov na celom Slovensku. Prečítajte si o ňom.
Pracujeme s výnimočnými stredoškolskými učiteľmi. Pridajte sa k nim.
Páčil sa vám tento článok? Viac zaujímavého obsahu nájdete na našom blogu.