MIROSLAVA DURANKOVÁ
Rok 2019 som začala čítaním knihy nahlas s dobrými priateľmi na silvestrovskej chate. Pohltila nás natoľko, že sme skoro celé novoročné poobedie čítali na striedačku. Bol to dobrý novoročný štart. Počnúc touto knihou som si začala zapisovať všetko, čo som v danom roku prečítala (teda okrem kníh súvisiacich s mojim štúdiom). Tento zoznam mal slúžiť iba mne, aby som vedela lepšie vyhodnotiť, čo všetko vlastne čítam.
Každá kniha z môjho zoznamu mala nejaký príbeh: jedna bola darovaná, druhú som chcela prečítať už dávno, tretiu som si kúpila v antikvariáte a voňala skúsenosťou, štvrtú som počúvala ako audio knihu, piatu som čítala, lebo to bol bestseller daného roka a chcela som byť v obraze, šiestu som našla na horskej chate počas leta, keď vonku pršalo a nedalo sa zdolávať kopce...
Z tohto zoznamu vyberám top päť, ktoré v uplynulom roku rozličným spôsobom zmenili môj pohľad na veci. Verím, že inšpirujú aj vás.
Jana Eyrová od Charlotte Brontë
Niektoré knihy si na nás musia počkať - alebo my si musíme počkať na ne. Keď som dočítala Janu Eyrovú, samej seba som sa pýtala, prečo som túto knihu nečítala skôr. Je ohromujúca. Odpoveďou boli samozrejme moje predsudky.
Vždy som si myslela, že to je veľmi sladká kniha, z ktorej vyteká med hneď čo sa dotknete jej stránok, a to ma vždy trochu odpudzovalo. Okrem toho si na obale knihy prečítate, že je to príbeh ženy z 19. storočia (suché). Nikto vám nepovie, že je to veľmi silný príbeh mladého dievčaťa, siroty, ktorá celý svoj život hľadá domov a keď ho nájde, stráca ho.
Nikto vám nepovie, že je to príbeh ženy, ktorá bojuje so svojimi pocitmi a rozumom a nakoniec v nej vyhráva cnosť. Čítanie Jany Eyrovej ma naučilo dať knihe šancu napriek predsudkom. V samotnej Jane som našla inšpiráciu ženy, ktorá pevne stojí za svojimi hodnotami, aj keď je to niekedy veľmi ťažké.
Krotitelia displejov od Slávky Kubíkovej
Túto knihu som čítala zo zvedavosti, je to slovenský bestseller roka. Zároveň som čítala jej knižnú predchodkyňu (Klub nerozbitných detí) a bola som zvedavá ako teda skrotiť deti, aby nepozerali toľko do obrazoviek počítačov, smartphonov, ale radšej čítali knihy.
Poznáte ten pocit, keď chcete niekoho meniť a zistíte, že vy ste ten, kto sa zmenil (alebo by sa mal zmeniť)? Presne to sa mi stalo pri tejto knihe. Na to, aby som mohla krotiť deti a ich narábanie so smartfónmi, musím v prvom rade skrotiť samú seba a môj vzťah k týmto lákavým zábavkám. Kniha nie je vhodná len pre rodičov alebo tých, ktorí majú vo svojom okolí deti a tento fenomén sa ich bytostne dotýka. Kniha je skvelá pre všetkých, volila by som ju ako povinné čítanie minimálne všetkých stredoškolákom a vysokoškolákom. Lebo čo sa za mladi naučíš...
Vzdelaná od Tary Westover
Ďalší bestseller roka, tentokrát americký. Ku knihe som sa dostala počas jednej zahraničnej konferencie, ktorá sa venuje čítaniu primárnych textov. Bola spomenutá viackrát, tak som jej dala šancu. Túto knihu som však nečítala - využila som audio verziu (zatiaľ existuje iba anglická audioverzia, aj keď knihu nájdete už aj v slovenčine) a moje obavy, že sa mi to asi bude ťažko počúvať boli zbytočné.
Jej počúvanie ma tak pohltilo, že som jej venovala každú voľnú chvíľu. Okrem iného mi to pripomenulo detské časy, kedy sme príbehy ešte nevedeli čítať, iba so zatajeným dychom počúvali od rodičov a starších súrodencov (vedeli ste, že pred vynájdením kníhtlače bolo čítanie kníh väčšinou v audio verzii, kde jeden človek čítal a viacerí ho počúvali? Do svojich izieb sme sa s knihou samostatne utiekali až keď už boli knihy viac dostupné.).
Vzdelaná (anj verzia: Educated) je memoár ženy, ktorá vyrastala v prostredí so špecifickým prístupom k vzdelaniu a k životu celkovo. Rodičia ju nedali do školy a sama si strednú školu musela vybojovať a aj sa na ňu samostatne pripraviť. Nakoniec študovala v Cambridge aj na Harvarde. Jej príbeh ma učí viac pochopiť, ako ťažko je človeku vymaniť sa z náročného prostredia plného šikany, psychického, ale aj fyzického násilia.
Jozova Hanule od Květy Legátovej
Asi ste videli film Želary, ale čítali ste aj jeho knižnú verziu? Mladá lekárka pod hrozbou smrti mení svoju identitu a utečie s neznámym mužom na lazy, kde ju čaká nový spôsob života, ktorý by si predtým nikdy nevedela predstaviť.
Viac vám nepoviem. Mnohí moji priatelia knihu tiež čítali - skoro všetci ju prečítali na jedno posedenie, lebo sa od nej nevedeli odtrhnúť. Toto možno menej známe české dielo ma učí ďalšej podobe lásky. V krátkom rozsahu majstrovsky vystihuje ženskú dušu. A určite to čítajte v češtine, má to ten český šmrnc.
Kroniky Narnie od C. S. Lewisa
Príbehy Narnie v knižnom spracovaní sa ku mne dostali dávno potom, ako som sama bola dieťa. Hovorila som si, že raz si ich prečítam so svojimi deťmi. No nemohla som tak dlho čakať - preto keď moja krstná dcéra dovŕšila 8 rokov, spodnú vekovú hranicu, v ktorej sa odporúča Narniu začať čítať, neváhala som ani chvíľu a kúpila som jednu celú sériu (7 kníh) jej a jednu sebe s tým, že si to budeme spoločne čítať a diskutovať.
Doteraz neviem, či ma z toho radosť aj ona alebo len ja. Zatiaľ sme sa dostali k prvým dvom knihám. Ich ľahkosť a dej ma pohltili. Áno, je to rozprávka, ale úprimne, prečo by sme mali rozprávky vo svojom živote vynechávať, keď sme už o čosi starší? Nie nie, nenechajme si ich vziať. Veď ako hovorí Rúfus: ,,Rozprávky nie sú preto, aby deti zaspali, ale aby sa dospelí zobudili.” Povzbudzujem aj vás, aby ste svoju knižnicu obohatili o rozprávkové kúsky. Mojim ďalším tipom by bola kniha Múdra pani od Georga MacDonalda.
Až keď som dopísala túto krátku reflexiu, uvedomila som si, že v mojom roku prevládali ženské autorky alebo ženské hrdinky. To nech mužské polovičky od čítania týchto kníh neodrádza. Práve naopak, nemajte predsudky, ako som mala ja pri Jane Eyrovej.
A na záver ešte jedna skúsenosť: Málokedy sa mi stáva, že sa rozhodnem knihu nedočítať. Vždy dávam knihe šancu aspoň do prvej tretiny, potom sa to väčšinou rozbehne. Tento rok som však nedočítala Sto rokov samoty od Marqueza. Poviete si - veľký autor, veľká kniha, čo vymýšľaš? Aj ja som si to myslela. Problém však nebol s dejom a jeho spádom, to všetko sa rozbehlo hneď v úvode. Niekde za polovicou som si však uvedomila, že sa do jej čítania iba nútim, že posolstvo knihy mi nič nedáva alebo ho proste neviem objaviť. Mala som pocit, že vo mne kniha vyvoláva iba zlé myšlienky. Tak som ju nechala tak. Myslím si, že niektoré knihy potrebujú aj správny čas v našom živote, aby boli čítané. Aj pri čítaní treba byť k sebe úprimný, ale zase nie lenivý.
Akadémia veľkých diel je rozvojový program pre stredoškolákov na celom Slovensku. Prečítajte si o ňom.
Pracujeme s výnimočnými stredoškolskými učiteľmi. Pridajte sa k nim.
Páčil sa vám tento článok? Viac zaujímavého obsahu nájdete na našom blogu.