Prvá časť novej rubriky, v ktorej členovia tímu Akadémie hovoria o dielach, ktoré ich práve inšpirujú. Nahliadnite do našej ,,kuchyne".
MICHAL ČOP odporúča
Sigrid Undsetová
Môj osobný literárny objav minulého roka je Sigrid Undsetová. Nositeľka Nobelovej ceny za literatúru z roku 1921, ktorej knihy však na Slovensku takmer nikto nepozná, aj keď sú z viacerých dôvodov ako ušité aj pre dnešnú dobu.
Ponajprv preto, lebo jej knihy sú plné deja od prvej strany až po poslednú. Autorka málokedy dlho stojí na mieste, dej odsýpa veľmi rýchlo a tak jej knihy človek nechce pustiť z ruky. Jej diela sú jedny z tých, kvôli ktorým ste večer neustále ochotný odkladať čas kedy pôjdete do postele.
Po ďalšie, dnes ,,letia'' severské romány. Tie od Sigrid sú z tohto prostredia, navyše historické, z čias, kedy na severe Európy ešte súperilo kresťanstvo s pohanstvom, čo boli časy krutosti, no i príťažlivej hrdosti. Na druhej strane, pri Sigrid sa nemusíte báť toho, že by ste sa pri knihe museli červenať, alebo by vám prišlo zo scén v nej vykreslených nevoľno. Sigrid je stará dobrá škola, ktorá dokáže vykresliť scény hodnoverne aj bez toho, aby čitateľ vstával zo stoličky.
Ďalším veľkým plus je, že okrem hrdinských mužov si Sigrid vždy rovnako pozorne všíma aj ženy, ktoré vystupujú v príbehoch. V jej knihách tak nesledujete len osudy nezlomných mužov, ale aj žien, ktoré vedia byť vnútorne silné rovnako ako mužskí hrdinovia, no zároveň žensky krehké. A hľadajú ako tieto svoje vlastnosti spojiť a kde je vlastne miesto ženy vo svete.
Od Sigrid som čítal Olava Audunssona a jej prvotinu, Príbeh o Ljotovi a Vigdis. Známa je od nej aj Kristía Vavrincová. Pokúšal som sa čítať aj jej novelu s názvom Jar, no tá mi potvrdila to, čo o jej dielach hovoria viacerí, teda, že najlepšie sú jej historické romány. Teda to, za čo dostala Nobelovu cenu.
PS: Po historických románoch Sigrid Undsetovej odporúčam siahnuť aj fanúšikom Tolkiena. Zdá sa mi, že majú mnoho spoločných znakov. Skúste a dajte mi vedieť, či to aj vy tak vidíte.
MIROSLAVA DURANKOVÁ odporúča
John Henry Newman
Tento autor je moja srdcovka. Najprv som si lámala hlavu nad jeho esejami v Kolégiu. Vášnivo sme diskutovali nad otázkou pravého džentlmena a hľadali v jeho textoch odpoveď na to, ako by malo vyzerať pravé univerzitné vzdelanie. Okrem akademických textov napísal Newman aj román Strata a zisk, ktorý vyšiel tri roky po jeho vstupe do Katolíckej cirkvi. Dielo sa ešte za života tohto, teraz už svätca (od októbra 2019), vydalo deväť krát.
Kniha patrí k tým náročnejším románom. Tí, ktorí už niekedy čítali Newmana, vedia, že jeho jedná veta má často aj päť bodkočiarok a rozpínať sa môže aj na polovicu strany. Skoro v každej kapitole nám autor dáva nahliadnuť do ,,hutnej" intelektuálnej debaty s cieľom hľadania pravého zmyslu života, viery a pravdy mladého bakalára študujúceho na Oxforde v 19.storočí.
Sprevádzať hlavného hrdinu, Charlesa Redinga na jeho ceste úprimného a akademicky poctivého hľadania je pozvánkou aj pre nás všetkých prehodnocovať čomu veríme a aká silná je naša viera, čo vlastne tá viera je a či sa o ňu vôbec môžeme zaslúžiť sami alebo ju dostaneme darom.
Akadémia veľkých diel je rozvojový program pre stredoškolákov na celom Slovensku. Prečítajte si o ňom.
Pracujeme s výnimočnými stredoškolskými učiteľmi. Pridajte sa k nim.
Páčil sa vám tento článok? Viac zaujímavého obsahu nájdete na našom blogu.