SAMUEL PRÍLEPOK
Poznáte ten pocit, keď dočítate knihu, zavriete ju a poviete si, že to bolo skvelé čítanie? Určite áno. A poznáte ten pocit, keď o mesiac diskutujete s priateľmi a otvorí sa nejaká téma, o ktorej ste pred mesiacom čítali? A vy vtedy veľmi túžite vytiahnuť niečo z tejto knihy a urobiť tak dojem, že ste sčítaní? No zrazu akoby vám niekto počaroval a vy nie a nie si spomenúť, čo sa k téme v knihe hovorilo?
Ak ste aj v každom prípade odpovedali áno, tak patríte medzi väčšinu čitateľov. A v podstate ste úplne v poriadku. Čo však nemuselo byť v poriadku, je spôsob, akým ste knihu čítali.
Pretože čítanie je aktivita. Aj keď sa pri pohľade zvonku môže zdať, že ste pri čítaní pasívni. Obzvlášť, keď čítate knihu vo veľmi pohodlnom kresle s čajíkom alebo kávičkou a koláčikom a za vami príde otec, že netreba len vysedávať, ale treba makať a porúbať drevo. No zdanie klame. A či chceme, alebo nechceme, pri čítaní musíme byť aktívni. Otázka znie len, ako veľmi aktívni budeme.
Zhrňme to. Často sa stáva, že čítame skvelú knihu. Ešte častejšie sa stáva, že zabudneme na konkrétnosti z nej a v nás ostane len akýsi nejasný dojem z knihy. Dôvodom môže byť to, že sme knihu nečítali správnym spôsobom. A aj keď sa to nezdá, spôsobov čítania kníh je viac v závislosti na tom, ako veľmi aktívne k čítaniu pristupujeme. A ak patríte k tým, ktorí si z knihy po mesiacoch chcú odniesť viac ako len dojem, ste na správnej adrese. Len čítajte ďalej.
Každý text má svoje vrstvy
Treba si uvedomiť, že človek nie je stroj, a tým nemyslím vzor v slovenčine. Obzvlášť jeho pamäť je veľmi krehká. Hlavne v dnešnej dobe, kedy sme zhrození z čohokoľvek, čo sa máme učiť naspamäť. Nemožno od nej preto očakávať, že si po prečítaní knihy čokoľvek zapamätá. Je potrebné ju to naučiť. Alebo jej aspoň pomôcť.
Skúste si nahlas prečítať napríklad slávnu Andersenovu rozprávku Dievčatko so zápalkami. Prečítajte raz a následne si zapíšte všetko, čo si z rozprávky pamätáte bez toho, aby ste sa vrátili k textu. Kde sa rozprávka odohráva? Kto je hlavná postava? Čo mala oblečené? Ako vyzerala? Aké ďalšie postavy v rozprávke účinkovali? Čo sa v nej dialo? Odkiaľ malo dievčatko zápalky? Prečo nešlo domov? Prečo si zapálilo prvú zápalku? Čo chcel autor rozprávkou povedať?
V otázkach by sa dalo pokračovať donekonečna. Niektoré by nám zrejme nerobili žiaden problém, iné by už boli náročnejšie. Dokonca by boli aj také, pri ktorých by sme sa museli vrátiť k textu alebo by sme odpovedali niečo, čo v texte vlastne ani nebolo. Tento fakt o čítaní nám prezrádza niečo dôležité, čo si musíme uvedomiť.
Je možné, že už tušíte čo chceme povedať. Áno, každý text, knihu, teda čokoľvek čitateľné a čítaniahodné treba prečítať trikrát. Samozrejme, to je len žart. Ako raz povedala jedna múdra žena, ain't nobody got time for that... Nikto od vás nechce, aby ste niečo čítali trikrát.
Existuje však spôsob, ako na prvýkrát čítať text tak, akoby ste ho čítali trikrát. Prvý krok, čo si pritom treba uvedomiť je, že každý (dobrý) text má viacero vrstiev a pri bežnom čítaní nie sme schopní zachytiť všetky. A my, čitatelia sa snažíme tieto vrstvy identifikovať a uchopiť. A čím viac vrstiev uchopíme, tým lepšie porozumieme čítanému textu.
Každú vrstvu môžeme, opäť zjednodušene, definovať práve pomocou otázok, ktoré si budeme pri čítaní klásť. (a) Prvá vrstva je úplne základná a odpovedá na otázky kto, čo alebo kde. (b) Druhá vrstva textu odpovedá na otázky, ktoré sa týkajú akcií a sprievodných javov – čo sa deje a komu. (c) Tretia vrstva nám umožňuje nájsť odpovede, okrem iného, na otázky ohľadom prídavných mien, popisov, no hlavne na dôležitú otázku prečo.
Identifikovali sme tri vrstvy textu. Nie je to pravidlo a ani samotní autori si nemusia uvedomovať, že to, čo napíšu, má vyššie popísané vrstvy. Taktiež treba pripomenúť, že už pri prvom čítaní je možné uchopiť viac vrstiev. Ale pre nás je dôležité uvedomiť si, že text má viac vrstiev a že nato, aby som ich objavil, musím byť veľmi aktívny čitateľ. Pretože čítanie je aktivita a to, akí sme aktívni čitatelia, bude mať vplyv na naše čítanie.
Vieme teda, že si treba všímať vrstvy. Lenže ostáva tu iný problém. Ukazuje sa, že po prvom prečítaní nie sme schopní dokonalo uchopiť všetky vrstvy. Povedali sme však, že to neznamená, že musíme text prečítať viackrát (ale určite to nezakazujeme). Ako teda čítať text tak, aby som z neho mal čo najviac a dokázal si naň spomenúť, keď v debate príde na lámanie chleba? Odpoveďou je určitý čitateľský návyk, o ktorom si povieme nabudúce.
Akadémia veľkých diel je rozvojový program pre stredoškolákov na celom Slovensku. Prečítajte si o ňom.
Pracujeme s výnimočnými stredoškolskými učiteľmi. Pridajte sa k nim.
Páčil sa vám tento článok? Viac zaujímavého obsahu nájdete na našom blogu.