Prečo by sme všetci mali čítať knihy

Aktualizace: říj 20

LUCIA FRONCOVÁ


Vo svete rýchleho pokroku a celospoločenských kríz sa čoraz častejšie pýtame akú hodnotu má pre nás umenie a literatúra. Koho dnes zaujíma divadlo? Nevideli sme už všetko? Načo nám je čítanie vymyslených príbehov?


Umenie však ustálo dejiny, ukazuje nám minulé udalosti, úpadky aj víťazstvá ľudstva, krajín, miest či konkrétnych ľudí (nedajte sa pomýliť, aj obraz jednoduchej stoličky nám môže odhaliť príbeh, ak si kladieme tie správne otázky), alebo nám dovoľuje uvažovať o veciach na abstraktnej úrovni. V rozličných formách si ho volíme a každý deň: púšťame si hudbu, pozeráme filmy, sledujeme pekné fotografie na Instagrame, čítame.


Najčastejším zdrojom príbehov je pre nás historicky literatúra, no zároveň ju najľahšie nahrádzame: romány radšej pozeráme vo filmovej verzii, namiesto celých kníh čítame referáty, drámu a emócie hľadáme v správach alebo na sociálnych sieťach. Čítať dobrú knihu sa zdá náročnejšie ako pozerať seriál, ale čítanie nás rozvíja na viacerých úrovniach a tak výrazne skvalitňuje náš život.


Predstavivosť nie je iba snívanie


Schopnosť, ktorú čítaním výrazne trénujeme je predstavivosť, imaginácia. Tento dôležitý ,,sval” nám umožňuje predstavovať si scenáre, v ktorých sme sa doteraz neocitli a premýšľať o tom, ako by sme sa zachovali. Môžeme si predstaviť svoju budúcnosť a ciele, čo nám pomôže konkrétne nasmerovať naše kroky a rozhodnutia. Môžeme si predstaviť trápenie ale aj úspechy iných a tak si rozvíjať empatiu ale aj zdravé sny a túžby.


Nejde o stavanie vzdušných zámkov. Imaginácia je dôležitou schopnosťou úspešných ľudí, ktorí by bez nej nedokázali ísť za svojou víziou: vedcom pomáha vidieť svet bez plastov či chorôb, architektom budúcu stavbu, politikom prosperujúcu krajinu. Predstavivosť potrebujú krízoví manažéri aj riaditelia škôl. Funguje aj v úplne bežnom živote, keď študenta pri nacvičovaní prezentácie vedie predstava, ako bude vyzerať pred celou triedou, rodičia vychovávajú dieťa s víziou dobrého človeka...


Svoju predstavivosť zapájame dennodenne a preto je dôležité vedieť z nej vyťažiť čo najviac. Naša myseľ neustále niečo tvorí, potom ukladá a v ďalšej chvíli zase použije. Pri predstavách čerpá najmä z toho, čo už pozná. Čím viac čítame, tým viac ,,materiálu” dávame našej predstavivosti a zároveň ju tým posilňujeme. To nám v realite pomáha lepšie sa rozhodovať, hľadať kreatívne riešenia, lepšie rozumieť iným ľuďom a vytvárať si vzory, ktoré môžeme konkrétne nasledovať.



Sústrediť sa a oddychovať zároveň


Koľkokrát sa pri pozeraní filmu pozrieme na mobil? V kine možno raz či dvakrát, doma si po pár minútach už s niekým píšeme, scrollujeme fotky, atakďalej. Na obraz sa vydržíme pozerať možno päť sekúnd a aj hudba je skôr ,,podmaz” pre iné činnosti. V jednom momente máme často až niekoľko levelov rozptýlenia.


Predstava, že by sme mohli na chvíľu ,,vypnúť” a zabudnúť na svet okolo, oddýchnuť si od ľudí, správ, reklám, fotiek videí a hluku a premiestniť sa do iného časopriestoru je však celkom lákavá. Kniha nám dovolí odložiť mobil a zanechať stres, pretože jej umeleckým prostriedkom je písané slovo - ak chceme knihu prečítať, nemôžeme z nej spustiť oči. Ak nás zaujíma, nepozrieme sa každé dve minúty na telefón. Pozrieme sa naň o hodinu a zistíme, že nám nič dôležité neušlo a cítime sa oddýchnutí.


A tak, hoci pri čítaní môžeme na chvíľu zabudnúť na realitu, rozvíjame dôležitú reálnu schopnosť: sústredenosť. Vedieť sa sústrediť znamená oveľa lepšie robiť čokoľvek či už v škole, v práci alebo vo voľnom čase. Viacerí odborníci považujú sústredenosť za ,,superschopnosť 21. storočia" (čítali ste knihy Cala Newporta?), je prevenciou voči stresu, ale aj voči nude - chce to len cvik a dá sa začať v malom: určím si napríklad, že tridsať minút budem iba čítať a nepozriem sa na telefón ani raz a postupne budem tento čas predlžovať. Sústredenosť mi pomôže oveľa lepšie zvládnuť obyčajnú cestu vlakom, nekonečné učenie sa na písomku či štátnice, alebo akýkoľvek projekt v práci.


,,Hranice môjho jazyka sú hranicami môjho sveta.”


Filozof Ludwig Wittgenstein tým zrejme myslel, že nemôžeme prekonať obmedzenia, ktoré našim myšlienkam určuje jazyk, no môžeme tomu rozumieť aj tak, že chabá slovná zásoba ohraničuje náš svet: bez dobrej slovnej zásoby ťažšie opisujeme nielen to, čo sme videli alebo zažili, ale aj to, čo cítime alebo prežívame a to, čo nám hovoria ostatní. Lepšie vyjadrovanie nám umožňuje lepšie komunikovať, vyjadriť myšlienku a názor, predísť nedorozumeniam.


Pre spoznávanie sveta a javov za hranicami našich vedomostí, ktoré nám knihy často opisujú, používame predstavivosť, úplne prvý kontakt s našou mysľou má však slovo. Môže to byť nové slovo alebo nové kombinácie slov, alebo zvláštny opis, ktorý našu predstavivosť spustí. Často sa k nemu musíme vrátiť, prečítať si ho znova alebo sa snažíme porozumieť mu v kontexte - naša myseľ je vtedy aktívna a kreatívna, spoznáva nový jav spolu s novými slovami. Výsledkom je, že lepšie rozumieme sami sebe a svetu a umožňujeme iným lepšie rozumieť nám - či už píšeme alebo rozprávame.



Na začiatok stačí poviedka


Čítanie nám prospieva na toľkých úrovniach, že by bola škoda ďalej to odkladať. Začnime malými krokmi - podobne ako pri cvičení, najskôr stačí polhodina denne. Keď si zvykneme a je to pre nás čoraz ľahšie, pridáme hodinku, potom dve, až si vybudujeme návyk. Alebo si čítanie môžeme rozvrhnúť aj inak: dáme si za cieľ dve kapitoly, či tridsať strán denne. Každý podľa svojho tempa.


Od Orwella, cez Čechova po Máraia - množstvo skvelých autorov písalo krátke poviedky, ktoré sú dostatočne pútavé na to, aby zaujali aj toho najroztržitejšieho čitateľa. O tom, ako si vyberať dobré knihy na čítanie sme písali v inom článku, no kto si netrúfa na tituly zo zoznamu Great Books, môže určite začať aj kratšími titulmi od veľkých autorov :).

Akadémia veľkých diel je rozvojový program pre stredoškolákov na celom Slovensku. Prečítajte si o ňom.


Pracujeme s výnimočnými stredoškolskými učiteľmi. Pridajte sa k nim.


Páčil sa vám tento článok? Viac zaujímavého obsahu nájdete na našom blogu.


Kontakt

dobryden@akademiavelkychdiel.sk
+421 948 049 901

Adresa

Akadémia veľkých diel

Nám. padlých hrdinov 7, P.O.Box 51

900 28 Ivanka pri Dunaji

Akadémia veľkých diel, organizačná jednotka Kolégia Antona Neuwirtha

IČO: 421385150001 DIČ: 2121278346

Napíšte nám
Navštívte nás
 © Akadémia veľkých diel, 2019